Potreba kvalitnej a presnej (precíznej) aplikácie pesticídov v ochrane rastlín je pre súčasnú pestovateľskú prax nevyhnutným predpokladom ekonomického a bezpečného pestovania rastlín. Základnou požiadavkou na stroje na ochranu rastlín je zabezpečenie aplikácie presného množstva účinnej látky prípravku na jednotku pestovanej plochy. Nemenej dôležité je rovnomerné rozmiestnenie prípravku na ploche a v poraste. Náročnosť na tieto požiadavky zvyšujú ďalšie špecifické požiadavky pestovateľov, výrobcov pesticídov a enviromentu.
Trendy vo vývoji moderných pesticídnych prípravkov sa uberajú k novým a účinnejším formuláciám. Efektívnosť ekonomiky a logistiky vedie k zvyšovanie koncentrácií účinných látok v prípravkoch, t.j. k zníženiu podielov nosných látok v prípravkoch – neefektívnej vody a rozpúšťadiel. Nové prípravky s koncentrovanejšími účinnými látkami vytvárajú tlak na zvýšenie presnosti aplikácie v dávkach, ktoré vyžaduje výrobca pesticídu. Pri nižšej dávke, akú predpisuje etiketa, sa nezabezpečí účinnosť prípravku a môže mať za následok vznik rezistencie burín, patogénov či škodcov na aplikovaný prípravok. Naopak pri vyššej aplikovanej dávke ako je predpísané, môžeme poškodiť ošetrovanú rastlinu (fytotoxicita), ohroziť bezpečnosť potravín a životného prostredia.
Rôzne používané spôsoby aplikácie pesticídov vyžadujú rôzne požiadavky na množstvo postrekovej kvapaliny (vody). Tak napr. preemergentné aplikácie pôdnych herbicídov vyžadujú dávku 200-400 (600) l/ha. Pri postemergentných aplikáciách v porastoch sa aplikujú dávky od 100 do 200 (300) l vody na hektár. V trvalých kultúrach vinohradov a ovocných sadov sa používajú aj dávky vody 500-1 000 l/ha.
Niektoré prípravky, ako napr. glyphosatové neselektívne herbicídy vyžadujú spôsob aplikácie väčšími kvapkami pri nižšom pracovnom tlaku kvôli zamedzeniu úletu postrekovej kvapaliny na susedné porasty.
Rôzne typy prípravkov majú špeciálne požiadavky na veľkosť aplikovaných častíc, alebo potrebu aplikovania rozvírením v porastoch (kontaktné prípravky.) Rozdiely v požiadavkách na aplikáciu prípravkov vyplývajú aj zo spôsobu účinku prípravkov – iné špecifiká majú kontaktné prípravky, iné systémové a iné translaminárne pôsobiace prípravky.
Ekonomika pestovania a miestne výrobné podmienky nútia pestovateľov minimalizovať náklady pri pestovaní – s cieľom spojiť 2-3 sólové aplikácie pesticídov. Pestovateľ spája do tank-mix aplikácií viac pesticídov, často aj s morforegulátormi, stimulátormi rastu a tekutými hnojivami. Takéto používanie koncentrovaných tank-mix zmesí je zároveň zvyšovaním možnosti fytotoxicity pre pestované rastliny a zvyšovaním enviromentálnych rizík na životné prostredie, ako aj bezpečnosti potravín.
Znižovanie enviromentálnej záťaže z používania pesticídov je neodmysliteľné bez ich precíznej aplikácie osvedčenými a preverenými strojmi na ochranu rastlín. S tým súvisí aj zvyšovanie bezpečnosti potravín a minimalizovanie rizík výskytu reziduí pesticídov v potravinách.
Uvedené dôvody budú zvyšovať potrebu čoraz presnejšej a vyložene precíznej aplikácie pesticídov. Bude to vyžadovať nové aplikačné postupy a technológie, vývoj aplikačnej techniky, zvyšovanie nárokov na presnosť a rovnomernosť aplikácií pesticídov, dôslednú kontrolu aplikačných zariadení zo strany pestovateľa a kontrolných orgánov štátu.
Chemická ochrana rastlín zohráva dôležitú úlohu pri snahe poľnohospodára dopestovať čo najväčšiu úrodu z danej plodiny v požadovanej kvalite. Buriny, choroby a škodcovia pestovaných plodín môžu znižovať kvalitu a množstvo zdravých vypestovaných rastlín až pod prah ekonomickej efektívnosti ich pestovania. Za tohto predpokladu je mechanizovaná chemická ochrana rastlín neoddeliteľnou súčasťou rastlinnej výroby.
Možnosti ochrany plodín
Ochranu plodín môžeme rozdeliť do dvoch základných celkov. Prvým z nich je nepriama ochrana rastlín. Tá zahrňuje najmä preventívnu ochranu proti zaburineniu, chorobám a škodcom. Nepriamou ochranou plodín môže byť dodržiavanie zásad správnych osevných postupov, čo najdokonalejšie čistenie osiva a sadeníc, morenie osiva, dôkladná a premyslená technológia pestovania, alebo napríklad šľachtenie odolnejších odrôd a hybridov plodín.
Naopak priamou ochranou rastlín sú eliminácia chorôb, škodcov a burín v porastoch v čase ich výskytu, prípadne tesne pred ich výskytom v krátkom časovom intervale, biologické zásahy ( napr. umelé rozširovanie prirodzených predátorov), fyzikálne zásahy (odchyt hmyzu do svetelných pascí, ničenie burín plameňom, mechanické spôsoby ničenia burín, sterilizácia pôdy atď.) a chemické zásahy (využitie rôznych pesticídov, plynov, prípadne moridiel).
Chemická ochrana rastlín
Chemická ochrana rastlín sa prevádza spravidla voči burinám, chorobám a živočíšnym škodcom. Aplikujú sa ochranné látky vo forme koncentrátov, prípadne zriedené s vodou. Aplikáciu chemických látok je možné vykonávať viacerými spôsobmi a to vo forme tekutej (kedy je ochranná látka aplikovaná postrekom, rosením, prípadne zahmlievaním), tuhej (kedy je látka aplikovaná posypom, poprašovaním, alebo dymom), alebo plynnej.
Budeme sa však zaoberať aplikáciou pesticídov tekutou formou, keďže použitie prípravkov na ochranu rastlín formou postreku je najrozšírenejším spôsobom ich aplikácie.
Postrekom je nazývaná aplikácia pesticídov na rastliny, resp. na pôdu vo forme kvapiek, prípadne bubliniek postrekovej kvapaliny o veľkosti 0,15 - 0,40 mm. Postreková kvapalina je prípravok určený na ochranu rastlín riedený väčšinou vodou. V menšej miere sú používané na riedenie pesticídnych prípravkov organické riedidlá a oleje. Postreková kvapalina je pomocou tlaku dopravovaná do rozptyľovačov (trysiek, dýz), ktorými je rozprašovaná vo forme drobných kvapôčok a vytvára tak želané kvapkové spektrum.
Používané aplikačné technológie a stroje
Podľa STN 46 5801- Ochrana rastlín sú technológie na aplikáciu pesticídov rozdelené do skupín podľa priemeru kvapiek ø. Normou sú predpísané tieto aplikačné technológie:
- Postrekovanie - priemer rozstrekovaných kvapiek je vyšší ako 150 μm pri dávke 200-600 l.ha-1 (postrekovaním je čo najrovnomernejšia aplikácia postreku po celej danej ploche),
- Pásové postrekovanie – jedná sa o aplikáciu rozptyľovaním postreku v pásoch,
- Rosenie - je rozptyľovanie kvapiek o priemere ø 25-125 μm, pri ktorom je dávka na hektár rovná 50-200 l (rosením môže byť plošné rosenie, pri ktorom je kvapalina usmerňovaná z hora, prípadne clonové rosenie, kedy je aplikovaná kvapalina z boku),
- Zahmľovanie - priemer aplikovaných kvapiek je najviac 50 μm pri dávke kvapaliny pohybujúcej sa do 5 l. ha-1,
- Poprašovanie – aplikovanie prípravku v práškovej forme o veľkosti častíc ø 20 – 60 μm,
- Mikrogranule a granule (granule s veľkosťou častíc 0,5 – 5 mm a mikrogranule od 0,1 – 0,5 mm),
- Plynovanie – postup, kedy sa namiesto granúl, alebo postreku aplikuje plyn, prípadne para,
Pomocou rôznych aplikácií chemickej ochrany je žiaduce docieliť čo najjemnejšie rozstriekanie postrekovej kvapaliny s požadovanou rovnomernosťou s cieľom vysokej efektivity vykonávaného agrotechnického zásahu.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
