Od roku 2004, kedy sa SR stala členom EÚ, bol Ing. PETER BACO po jedno volebné obdobie doteraz jediným slovenským poľnohospodárskym odborníkom v Európskom parlamente (EP). Tvrdí, že je dôležité, aby naša krajina znovu mala svojho poľnohospodárskeho zástupcu vo Výbore pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu.
Do akej miery ste mohli využiť poznanie slovenského poľnohospodárstva a jeho potrieb? Podarilo sa vám presadiť slovenské požiadavky?
„Takéto skúsenosti sa dali využiť pri každej príležitosti. V agrárnom výbore, v ktorom som bol členom, neboli iba poľnohospodári. Z Nemecka, Francúzska či z Anglicka tam boli aj lekári, učitelia a predstavitelia iných profesií. Každý mal asistenta, ktorý poslancovi podal do ruky papierik, kde bolo napísané, čo má povedať, čo má presadzovať a za čo má hlasovať. Ja som nepotreboval žiaden ťahák, aby som vedel, ako mám reagovať.
Napríklad pri schvaľovaní ústavy EÚ som na základe prebiehajúcej diskusie v pléne EP obišiel 38 poslancov, aby podpísali môj pozmeňovací návrh na doplnenie o prioritnú podporu globálnej konkurencieschopnosti vo výrobe potravín Európskeho spoločenstva. Všetci to podpísali a návrh prešiel. Treba si získať dôveru kolegov, a potom sa to dá.
Alebo pri cukornej reforme som vedel, čo by v nej malo byť, aby to nezhoršovalo pozíciu našich repárov a cukrovarov. Iná situácia totiž je, ak poslanec hovorí na výbore o tom, čomu rozumie, a iná je vtedy, ak ani nevie, čo má povedať, a všetko má napísané na ťaháku. Individuálne som to kolegom z iných krajín vysvetľoval. Chápavo pokyvkávali hlavami, pýtali sa, a ja som reagoval. Keď človek vie, o čom rozpráva, a ak sa mu to podarí aj správne sformulovať, potom sa v EP dajú presadiť mnohé veci. V prípade cukornej reformy si agrárny výbor osvojil moje námietky. Škoda, že plénum EP si ich neosvojilo, respektíve si osvojilo len čiastkové pripomienky. Cukrový lobing je azda najsilnejší. Produkcia cukru prináša pekné peniaze. A to aj vtedy, keď sa cukor dováža či vyváža z EÚ, a presadiť sa voči krajinám, kde je cukor doslova zakorenený, sa dá len prostredníctvom podpory stoviek poslancov. Riešenie vidím v rozhodovaní vlád, kde nie je vyše 700 hlasov ako v EP. Toto však, žiaľ, nie je silná stránka SR.
Predložil som iniciatívny návrh pre EP aj pre Európsku komisiu, ktorý bol zameraný na to, ako prostredníctvom 5 príležitostí reformovať Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ. Je to napríklad návrh na preorientovanie sa z podpory na „ničnerobenie“. Navrhol som takúto podporu nasmerovať na zvýšenie podpôr pre zlepšenie konkurencieschopnosti. To sa aj realizuje. Tým som zvýšil tlak na odstránenie diskriminácie nových členov EÚ. Dal som impulz, aby si EK objednala vypracovanie dlhodobej koncepcie SPP EÚ. A to sa aj stalo.
V dvoch etapách som pre poberateľov dotácií vydal príručku s názvom Ani euro nazmar. V regionálnych masmédiach som prostredníctvom platenej inzercie informoval verejnosť o práci EP.
To sú niektoré príklady toho, ako sa dá poznanie slovenského poľnohospodárstva využívať na presadzovanie našich požiadaviek.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
