Spôsob riešenia manipulačných operácií, najmä nakladania dopravných súprav, významným spôsobom ovplyvňuje efektívnosť pracovných procesov v poľnohospodárstve. Je to dané špecifickým charakterom poľnohospodárskej výroby, najmä veľkým počtom operácií spojených s nakladaním materiálu, vykonávaných na rôznych miestach, s rôznym materiálom, s jeho rôznymi fyzikálnymi a mechanickými vlastnosťami, potrebou vykonávať manipulačné operácie v teréne často za nevyhovujúcich podmienok a pod.
Nakladače sú v poľnohospodárstve rozhodujúcim technickým prostriedkom, zabezpečujúcim nakladanie materiálu na dopravné súpravy (okrem niektorých zberových strojov, ktoré taktiež nakladajú materiál na dopravné súpravy, napr. obilné kombajny, zberacie rezačky, samozberacie návesy, vyorávače okopanín a pod.). Nakladače nakladajú približne 40 až 45 % všetkých prepravovaných materiálov, čo je približne toľko, ako aj uvedené zberové stroje.
Nakladače majú nezastupiteľné miesto hlavne v oblasti manipulácie s voľne uloženými sypkými materiálmi, alebo kusovými, či paletizovanými bremenami. Nakladače svojim pracovným nástrojom v tvare otvorenej nádoby – lopaty materiál naberajú, manipulujú, premiestňujú na kratšie vzdialenosti, resp. nakladajú do následných transportných prostriedkov. Základný pracovný nástroj – lopatu možno spravidla vymieňať za iné druhy určené pre špeciálne materiály, alebo pracovné technológie, alebo ju vymieňať za iný druh nástroja (manipulačné vidly, drapák, zdvíhací hák, kliešte na sudy a podobne) umožňujúci realizáciu iných pracovných technológií, čo umožňuje lepšie využitie nosiča a radí ho potom do kategórie univerzálnych pracovných strojov. Pre používateľa z hľadiska praktického využitia týchto pracovných strojov sú dominujúce hlavne druhy a rozsah realizovaných pracovných technológií. Tieto definujú potom konkrétny typ nakladača, resp. jeho veľkosť tak, aby spĺňal tieto požiadavky.
Klasifikácia nakladačov
Z hľadiska základnej koncepcie rozdeľujeme nakladače na tri základné skupiny: čelné, kĺbové a otočné. Čelné nakladače sú najčastejšie ovládané riadením kolies zadnej (menej zaťaženej nápravy), alebo tzv. preklzom kolies. Pracovný nástroj je privádzaný „do záberu“ manévrovaním celého stroja. Zlepšenie manévrovacích vlastností možno dosiahnuť použitím otočných nakladačov, ktoré majú pracovné zariadenie umiestnené na kozlíku otočnom v rozsahu ± 90º. Konštrukcie týchto nakladačov sú však zložitejšie, ale stroje dosahujú vyššie hodinové výkonnosti z dôvodu skrátenia pracovných cyklov.
Kĺbové nakladače sú charakteristické kĺbovým spojením predného a zadného rámu umožňujúcim ich vzájomné natočenie o cca ±40º vzhľadom na zvislú os prostredníctvom hydraulických valcov ovládaných servoriadením. Táto koncepcia umožňuje nosičom náradia pomerne dobrú manévrovateľnosť na minimálnom priestore. Za základné časti nakladačov možno označiť nosič pracovného zariadenia (rám, predná a zadná náprava, motor s príslušenstvom, pohon, hydraulická sústava, riadenie, ovládacie a kontrolné systémy, a pod.) a pracovné zariadenie, ktoré môže byť s lomeným výložníkom (jeho súčasťou je kinematický mechanizmus ovládania nástroja a nástroj), alebo v niektorých prípadoch s teleskopickým výložníkom (najčastejšie dvojdielny skladajúci sa z pevnej a výsuvnej časti, mechanizmu ovládania nástroja a nástroja).
Z hľadiska vykonávaného pracovného procesu môžeme nakladače používané pri manipulácii s materiálom rozdeliť na plynulo pracujúce a cyklicky pracujúce. Plynulo pracujúcimi nakladačmi sú predovšetkým niektoré zberové stroje, ako aj stacionárne pracujúce nakladače využívané napr. pri vyprázdňovaní skladovacích priestorov.
Cyklicky pracujúce nakladače môžeme z hľadiska spôsobu ich práce (mobility) rozdeliť na stacionárne (napr. žeriavové nakladače, mechanické lopaty a pod.) a mobilné, ku ktorým zaraďujeme napr. kolesové a pásové nakladače s čelnou lopatou, vysokozdvižné vozíky, teleskopické manipulátory a pod.
Pracovný cyklus všetkých konštrukčných riešení cyklicky pracujúcich nakladačov je v podstate rovnaký. Pozostáva z úkonov naberania materiálu do pracovného náradia (napr. čelnej lopaty), zdvihnutia pracovného náradia s materiálom, jazdy s nabratým materiálom, vyloženie (vyklopenia) materiálu do dopravného prostriedku, spätnej jazdy a spustení pracovného náradia do polohy pre ďalší náber materiálu. Čas pracovného cyklu cyklicky pracujúceho nakladača závisí od konštrukčného riešenie samotného nakladača, ako aj skúseností a zručnosti jeho obsluhy.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.