Každý rok je iný, kľúčovým faktorom je voda
Po dlhšom období relatívne teplého, na zrážky chudobného počasia, bol tohtoročný máj podľa údajov SHMÚ na väčšine územia teplotne podnormálny a zrážkovo výrazne nadnormálny. Naša oblasť bola v uvedenom mesiaci pomerne často pod vplyvom zvlneného studeného frontu a tlakovej níže vo vyšších hladinách ovzdušia. Preto sme v tomto mesiaci pozorovali trvalejšie krajinské dažde, búrky iba ojedinele.
V uplynulých rokoch sa stále častejšie u nás objavujú vlny horúčav, teda obdobia s extrémne teplým počasím, často sprevádzaným vysokou vlhkosťou vzduchu. V súvislosti s tým sa veľkým problémom stáva sucho. Vyčerpáva nielen rastlinstvo, ale aj pôdne prostredie. Zmenou počasia sa menia aj vlahové pomery pôdy s dosahom na výslednú úrodu. V rámci eliminovania nepriaznivých dôsledkov zmien počasia na pôdohospodárstvo je okrem výberu odrôd tolerujúcich sucho, potrebné uplatňovať aj organizačné opatrenia, ktoré zahŕňajú napríklad využívanie intenzívnych technológií, zmenu druhovej skladby, prispôsobenie agrotechnických termínov, striedanie plodín v osevných postupoch, pestovanie viacročných plodín a ďatelinovín na ornej pôde a údržbu trvalých trávnych porastov.
Podľa Ing. Mareka Kovára, PhD., zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra – autora jedného z odborných príspevkov, obdobie sucha sa v konkrétnych pestovateľských oblastiach mení čo do času a intenzity jeho pôsobenia a tiež je známe, že voda nie je rastlinou v jednotlivých rastových fázach využívaná rovnako efektívne. V mnohých regiónoch sa preto predpokladá, že práve sucho bude najvážnejším prejavom klimatickej zmeny s ťažko predpovedateľnými dôsledkami pre výslednú poľnohospodársku produkciu.
Prevládajúce sucho v období zakladania porastov repky na jeseň 2018 a pokračujúce sucho na jar 2019 sa po otvorení vegetácie nepriaznivo prejavilo na celkovom vývoji repky, navyše sucho obmedzovalo rozklad hnojiva. V takom prípade bolo vhodné aplikovať tekuté hnojivo na listovú plochu. Ing. Mária Sekerková, CSc., vo svojom príspevku uvádza, že tam, kde nebola aplikovaná tekutá výživa na list, dochádzalo k rastu hlavne vegetačného vrcholu a bočné vetvenie zaostávalo v raste. Naopak tam, kde bolo ku každému pesticídnemu zásahu pridávané aj tekuté hnojivo (močovina) sa repky pozbierali a rástli zároveň aj bočné vetvy.
Suché a teplé počasie v období kvitnutia a dozrievania ozimnej repky, ako tomu bolo v posledných rokoch, bráni výraznejšiemu rozvoju chorôb. Zrážky ku koncu kvitnutia a v období nalievania semien majú pozitívny vplyv na výšku produkcie repky. Avšak dlhšie zrážkové obdobie vytvára vhodné podmienky pre infekciu rastlín repky rôznymi patogénmi s negatívnym dopadom na priebeh dozrievania. V dôsledku porúch vodivých systémov rastliny predčasne usychajú, tvoria sa menej kvalitné, niekedy scvrknuté semená a šešule často pred zberom praskajú. To všetko podporuje zvyšovanie strát, čo sa následne prejaví znížením dosiahnutej úrody. Naďalej veľmi nebezpečnou chorobou vyskytujúcou sa v porastoch repky je biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum), ktorá patrí k najobávanejším patogénom, nielen repky a spôsobuje núdzové dozrievanie napadnutých rastlín.
Ako už bolo uvedené špecifikom tohto roka, kedy bolo na začiatku roka i na začiatku kvitnutia sucho, bolo vhodné fungicídne ošetrenie vykonať až v období dokvitania repky. Okrem aplikácie fungicídov dôležitú úlohu v integrovanej ochrane rastlín repky proti hospodársky závažným chorobám zohráva najmä dôkladné zničenie pozberových zvyškov, odstraňovanie hostiteľských burín a v neposlednom rade aj ako významný intenzifikačný faktor vyrovnaná výživa porastov repky počas celej vegetačnej doby, nezabúdajúc na prípadne ošetrenia pomocnými látkami.
Súčasťou predkladanej odbornej prílohy je tabuľkový prehľad odrôd repky pre sezónu 2019. V ponuke spoločností sa nachádzajú materiály nielen s nadpriemerným úrodovým potenciálom, ale aj v kombinácii s ďalšími benefitmi – uplatniteľnými v čoraz zložitejšom výrobnom prostredí.
VIERA UVÍROVÁ
