Dôvody na to, aby vznikla nová záujmová organizácia či profesijný zväz, môže byť všelijaké. Niektorí domáci pestovatelia a spracovatelia hrozna v súčasnosti zakladajú Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska predovšetkým preto, lebo podľa ich mienky poctivých pestovateľov hrozna a výrobcov vína likviduje lacné zahraničné víno, ktoré niektorí podnikatelia predávajú ako víno slovenské.
BRATISLAVA. Slovensko sa vraj o niekoľko rokov môže ocitnúť v pozícii krajiny, ktorá nebude mať žiadne vlastné vinohrady. Domácich vinárov totiž postupne ničí nielen administratívna záťaž, konkurencia štedro dotovaných vín, dovážaných najmä zo susedných krajín, ale v neposlednom rade je to aj očividné klamstvo, ktorého sa na spotrebiteľoch dopúšťajú niektorí producenti vína tým, že na trhu ako slovenské ponúkajú aj také víno, ktoré v cisternách doviezli zo zahraničia.
Vrcholom všetkého je to, že takému vínu nechýba ani označenie v podobe štátneho kontrolného čísla (ŠKČ), čo ešte viac mýli a zavádza slovenského spotrebiteľa.
Dôsledky tohto kritického stavu vidno už dnes. Sú nimi prepúšťanie zamestnancov vinárstiev, daňové straty štátu a postupné chátranie a likvidácia vinohradov, ktoré by sa aj po obnovení dokázali zregenerovať až o osem či o desať rokov.
„Poctiví vinohradníci si v takýchto podmienkach nedokážu zarobiť ani na nevyhnutnú ochranu, výživu či podsadbu, lebo ceny konkurenčných dovozových vín, označovaných ako vína slovenské, sú nižšie ako sú náklady domácich vinohradníkov. Preto je väčšina slovenských vinohradov v zlej kondícii,“ upozorňuje Štefan Ailer, expert na vinohradníctvo a vinárstvo.
Oklamaní zákazníci
Podľa údajov z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava bolo v roku 1989 na Slovensku až 38 000 hektárov vinohradov; v súčasnosti ich máme len na výmere 18 000 hektárov, pričom skutočne rodiacich vinohradov s muštovými odrodami viniča je z toho len 9 000 hektárov.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
