Celoplošné zmeny v systémoch hospodárenia na pôde v ostatných rokoch viedli v živočíšnej výrobe k radikálnemu úbytku stavov hospodárskych zvierat. V nadväznosti na to poklesli plochy viacročných krmovín a plánovité striedanie plodín bolo nahradené pestovaním trhových plodín. V našich chotároch zaujali dominantné postavenie hustosiate obilniny, repka olejka, kukurica siata na zrno, siláž či výrobu bioplynu. V niektorých poľnohospodárskych podnikoch sa prípadne zachovalo ešte pestovanie niektorej špeciálnej plodiny (ľan, mak, cirok). Poklesli dávky priemyselných hnojív, používanie hospodárskych hnojív je minimálne, vápnenie pôd sa v podstate nevykonáva vôbec. Niekde sa slama spaľuje v kotloch a neostáva na pôde.
Tam kde absentuje živočíšna výroba, sú jediným zdrojom organickej hmoty len pozberové zvyšky pestovaných plodín. V lepšom prípade sa zaraďujú do osevu medziplodiny. Po predimenzovanom rozsahu pestovania zrnín nám ostáva slama, ktorá sa ako zdroj organických látok vo väčšine prípadov dostatočne nedoceňuje. Často sa hľadajú možnosti, ako ju pri absencii živočíšnej výroby len nejako „zlikvidovať“. Už začiatkom minulého storočia bol známy poznatok, že slama je pri svojom pomerne vysokom obsahu organického uhlíka vhodným materiálom na „vylepšenie pôdy“. Nakoľko ešte neboli známe poznatky o denitrifikácii a širokom pomere C:N, samotné zaorávanie slamy do pôdy spôsobovalo úrodovú depresiu, a preto nenašlo široké využitie. Až neskôr bolo zistené, že zaorávanie slamy musí byť podporené určitou dávkou dusíka a je súčasťou celého systému hnojenia.
Slama má nízku objemovú hmotnosť, takže zber a manipulácia so slamou je dvakrát nákladnejšia na živú prácu, ako zber a odvoz úrody zrna. Z ekonomického pohľadu sú náklady zberu ako aj dopravy slamy oproti nákladom na zber a manipuláciu zrna o 30 až 40 % vyššie. Ak slamu potrebujeme v živočíšnej výrobe, tak určitú časť slamy pozbierame pre ďalšie využitie a druhú časť nechajme na poli v rozdrvenom a rozhodenom stave po poli. Tento úkon vykonávajú väčšinou drviče montované na obilných kombajnoch. Dĺžka rezanky by mala byť do 200 mm. Dlhšie časti slamy by mohli robiť problém pri jej zapracovaní do pôdy.
Spôsob zberu slamy vo veľkej miere bude závisieť od toho, ako ďaleko sa bude dopravovať a akým spôsobom sa bude skladovať, prípadne na aký účel sa bude využívať. Pokiaľ je dopravná vzdialenosť krátka (do 3 až 4 km), tak je najjednoduchšie dopravovať slamu pomocou zberacích návesov. Tieto sú navyše schopné slamu aj rezať pomocou nožov do dĺžky od 40 do 150 mm. Tento spôsob zberu je výhodný hlavne pre živočíšnu výrobu. Získame tak slamu vhodnú pre kŕmenie, kde dĺžka slamy by mala byť do 150 mm a pre podstielku do 300 mm.
Pokiaľ volíme z dôvodu spôsobu skladovania a dopravy lisovanie slamy, tak máme viacej možností. V malej miere sa slama lisuje ešte na štandardné „malé“ balíky s rozmerom šírky 450 až 500 mm a výškou 350 až 400 mm pri nastaviteľnej dĺžke od 400 do 1100 mm. Tieto balíky majú výhodu v tom, že sú aj ručne manipulovateľné, nakoľko ich hmotnosť je do 30 kg. Táto výhoda sa uplatní najmä na malých farmách.
Dnes sa na lisovanie balíkov ponúkajú už len lisy na veľké hranaté, alebo valcové balíky. Medzi valcovými balíkmi sú najviac rozšírené verzie s variabilnou lisovacou komorou, kde priemer valca je od 1200 do 1800 mm pri výške 1200 mm. Objemová hmotnosť valcových balíkov je podobná štandardným, do 160 kg/m3. Tieto lisy dosahujú výkonnosť 12 až 16 ton slamy za hodinu. Zber valcových balíkov sa vykonáva špeciálnymi dopravníkmi určenými na tieto balíky. Manipulácia s balíkom pri nakladaní je možná čelným traktorovým nakladačom s vidlami, prípadne samohybným teleskopickým manipulátorom. Výkonnosť nakladania je okolo 5 t/h a stohovania 18 t/h.
Väčšej popularite sa tešia veľké hranaté balíky s rozmermi výšky 400 až 1250 mm, šírky 800 až 1200 mm a dĺžky 700 až 3000 mm. Formujú ich hlavne pretláčacie lisy, kde pomocou lisovacieho piesta je pozberaná slama v dávkach stláčaná a zároveň posúvaná cez lisovaciu komoru. Dosahuje sa tu vyššia objemová hmotnosť ako pri valcových balíkoch, a to až do 270 kg/m3 a hranaté balíky majú hmotnosť až do 400 kg. Nakoľko lisovanie je kontinuálne, výkonnosť lisovania je do 27 t/h. Produktivita práce pri veľkých hranatých balíkoch je vyššia ako pri balíkoch valcových, pretože ich lisovanie nie je prerušované vyprázdňovaním lisovacej komory.
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
