Slovenskí vinohradníci očakávajú jeden z najhorších rokov za posledné desaťročia. Je za tým viacero faktorov, ktoré znamenajú pre pestovateľov hrozna a výrobcov vína ekonomicky neúnosnú záťaž. O situácii v sektore sme sa preto porozprávali s Martinom Pomfym, zakladajúcim členom Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
rn hovorili
Mohli by ste objasniť, čo vás viedlo k založeniu združenia, koho zastupuje a aké má ciele?
Našim cieľom je združiť predovšetkým pestovateľov hrozna, ale samozrejme aj výrobcov vína. Najmä vinohradníci majú problémy, o ktorých nemajú komu povedať, nikto ich nepočúva. Doteraz jediným partnerom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bol Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku. Situácia vinohradníkov i vinárov sa však v posledných rokoch nezlepšovala, práve naopak. Je čas konať. Spoločnými silami musíme vytvoriť podmienky pre lepšiu budúcnosť.
Objasnili by ste príčiny tejto situácie na trhu?
Tento ročník je absolútne kritický, ale aj predchádzajúce roky boli alarmujúce. Výkupná cena hrozna je hlboko pod úrovňou nákladov. Sú pestovatelia hrozna, ktorých situácia už položila. V minulom roku v niektorých viniciach ostalo neobraté hrozno. Úplne bezradní predsedovia družstiev, resp. riadiaci pracovníci vinohradníckych spoločností našli okrajové riešenie v tom, že si dali spracovať hrozno na víno. To ale dnes nevedia predať a ak, tak za polovicu nákladov. Za situáciou v odbyte je dotované víno zo zahraničia, ktoré sa na Slovensko dováža ani nie za pol eura za liter. Takto lacnému vínu nie sú schopní konkurovať. Nevieme, dokedy zvládnu vykrývať vznikajúce straty.
Treba si uvedomiť, že v minulosti sme na Slovensku mali cca 37,5 tisíca hektárov vinohradov, dnes (podľa údajov z roku 2017) je to 9 000. Reálne rodiacich vinohradov je ešte menej. Ak bude uvedená situácia pretrvávať, výmery budú klesať aj naďalej. Čo sa týka ceny hrozna, je určitá minimálna cena, ale tá nekorešponduje s kvalitným hroznom zo starých viníc. Staré vinice rodia menej, ale vína pochádzajúce z nich sú na vyššej úrovni. Práve tieto vína nás zviditeľňujú v zahraničí. Mladé vinice rodia v priemere 12 ton hrozna z hektára, pri starých vinohradoch to môže byť len 7 ton, pri redukcii úrody len 2 - 3 tony. V takomto prípade hrozno vychádza aj na 70 - 80 centov za kg - bez započítania zisku pre vinohradníka, aby mohol investovať do vinice. Vo veľko-plantážových vinohradoch, ktoré robí moderný svet, sú úrody podstatne vyššie. Navyše s podporou dotácií - nielen európskych, ale aj na národnej úrovni, môžu dodať na Slovensko podstatne lacnejšie hrozno a taktiež víno, ako ho my dokážeme dopestovať a vyrobiť. Situácia sa vyhrotila aj preto, lebo chýba dostatočná kontrola pôvodu vína. Niektoré vinárske spoločnosti dovážajú stále viac zahraničného vína, ktoré ale deklarujú ako slovenské. Slovenskí zákazníci chcú piť slovenské víno a nemali by byť klamaní.
K praktikám niektorých spoločností chcem uviezť, že úplne najjednoduchšie je doviezť víno, pričom neriskujú pri dovoze hrozna a následnej výrobe vína, napr. ako prebehne kvasný proces. Šetria na zamestnancoch, technológii, energiách, skladovaní, neriskujú pri kvalite vína v prípade nepriaznivých ročníkoch. Pri dovoze vína im stačí fľašovacia linka a zopár pracovníkov. Víno sa naplní a ide preč. Podstatnú časť ceny vyrobeného vína tvoria režijné náklady. Pri dovezení už hotového vína ich tieto nepoctivé vinárske spoločnosti majú výrazne nižšie. Tvrdím, že víno z obchodu za 2,5 eura nemohlo byť vyrobené zo slovenského hrozna. Už len ak zrátate cenu fľaše, zátky, etikety či prepravného kartónu, pri cene hrozna cca 40 centov za kg, nie je možné víno za takú cenu vyrobiť. Napriek tomu je ich na pultoch slovenských obchodov viac ako dosť. A tvária sa ako slovenské.
Z ktorých krajín sa k nám dováža víno najčastejšie?
Najviac sa v priebehu celého roka dovážajú vína z Talianska, Španielska, ale aj Moldavska. Tieto vína nemusia byť podradné. Často majú celkom slušnú kvalitu a sú lacné.
Nehovorím, že sa takéto vína nemajú dovážať, alebo predávať v supermarketoch, to ani nejde. Ale nech je takéto víno správne označené, že je z dovozu (a teda nie slovenské). Nech sa začne kategorizovať vinár, vinohradník, alebo len "plnič" vína, aby zákazník vedel, čo presne si kupuje.
Akým spôsobom by sa dalo zabrániť nekalým praktikám na trhu, a teda zavádzaniu spotrebiteľov, resp. konzumentov vína?
Je nevyhnutné, aby Štátna veterinárna a potravinová správa SR začala spolupracovať s Finančnou správou SR tak, ako je tomu napr. v Českej republike. Nech začnú kontrolovať evidencie. A toto je problém. Ani kontrolné orgány nevedia, kto na Slovensko víno dováža. Preto zákazníkom odporúčam kupovať víno od tých vinárov, ktorí si pestujú hrozno. Aj pri nich síce existuje riziko dovozu zo zahraničia, ale je minimálne. Drobní pestovatelia a vinári, ktorí majú staré vinohrady, nemajú inšpiráciu podvádzať ako producenti vína, ktorí vinice vôbec nevlastnia. Treba si uvedomiť, že drvivá väčšina vinárov na Slovensku vôbec nevlastní vinohrady.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
