Nie nadarmo sa hovorí, že z hľadiska bezpečnosti dopravy sú brzdy dôležitejšie než motor. Ale tiež sa hovorí, že v určitých situáciách sú brzdy prípojného vozidla dôležitejšie než brzdy ťažného vozidla, čo dlhodobé skúsenosti už dávno potvrdili a potvrdzujú aj v súčasnosti, najmä pokiaľ sa jedná o traktorové prívesy. Často sa stáva a to predovšetkým vo vnútropodnikovej doprave, že hmotnosť naloženého prívesu prevyšuje hmotnosť traktora, pričom brzdy prívesu nie sú v požadovanom technickom stave, prípadne nie sú vôbec funkčné, alebo nie sú pripojené k brzdovej sústave traktora. Ak sa v takýchto prípadoch jazdná traktorová súprava používa v ťažkých prevádzkových podmienkach, ako napíklad svahovitý alebo šmykľavý terén, prípadne neprimeraná rýchlosť a náhle zabrzdenie traktora, vonkoncom nemožno vylúčiť, že dôjde k havarijnému stavu, ktorý môže skončiť aj prevrátením traktora.
Nájazdové brzdy
Čo sa týka konštrukcie, brzdy prípojných vozidiel prešli postupným a dlhodobým vývojom, od nájazdových až po vzduchotlakové dvojhadicové, prípadne viackruhové. Nájazdové (v praxi známe pod názvom „nárazové“) brzdy sa používajú už len zriedka, napr. na podvozkoch určených na prepravu žacích stolov za kombajnom, prípadne na prípojných vozidlách určených za osobné automobily. Aj napriek tomu, že ide o jednoduchý a spoľahlivý brzdový systém, tento sa na traktorových prívesoch nepoužíva už najmenej tri desaťročia. Princíp činnosti spočíva v tom, že ťažný záves prípojného vozidla pozostáva z časti pevnej a posuvnej. Pri brzdení ťažného vozidla sa pôsobením zotrvačnej sily posuvná časť posúva po pevnej časti a tento pohyb sa cez pákový mechanizmus prenáša na brzdové kľúče, ktoré sa pootočia a pritláčajú brzdové čeľuste k brzdovým bubnom. Teda, aby prípojné vozidlo brzdilo, podmienkou je brzdenie ťažného vozidla a je úplne jedno či ťažné vozidlo brzdí brzdami alebo motorom, napr. pri jazde dole svahom. Určitou nevýhodou nájazdových bŕzd bolo, že pri rovnomernom pohybe traktora dole svahom záves prívesu v pravidelných intervaloch doslova narážal do závesu traktora a zrejme preto sa pre tieto brzdy zaužíval názov „nárazové“. Teda brzdenie prívesu bolo prerušované a v dôsledku toho bol pohyb prívesu nerovnomerný. Ďalšou nevýhodou nájazdových bŕzd bolo, že pri cúvaní traktora s prívesom bolo potrebné vyradiť brzdy z činnosti, a to zablokovaním pohyblivej časti závesu prívesu pomocou západky. Treťou a z hľadiska bezpečnosti snáď najzávažnejšou nevýhodou nájazdových bŕzd bolo, že pri náhodnom odpojení prívesu sa tieto brzdy neuviedli samočinne do činnosti. Používanie nájazdových bŕzd malo svoje opodstatnenie, pretože prvé traktory neboli vybavené kompresorom ani príslušenstvom na ovládanie vzduchotlakových bŕzd prívesu.
Postupný rozvoj traktorovej dopravy, najmä v období kolektivizácie poľnohospodárstva, a vôbec používanie traktorových jazdných súprav na verejných komunikáciách, si vyžiadalo zavedenie moderných a z hľadiska bezpečnosti dopravy aj dokonalejších prívesov. Z funkčného i konštrukčného hľadiska sa traktorové prívesy začali štandardne vybavovať jednohadicovým vzduchotlakovým brzdovým systémom, ktorý sa v tej dobe už bežne používal na automobilových prívesoch. Použitím konštrukčných prvkov z automobilových prívesov sa dosiahla aj určitá unifikácia bŕzd, čo malo svoj význam aj z opravárenského hľadiska. V tejto súvislosti bude určite zaujímavé uviesť, že jednohadicový brzdový systém sa už dávno predtým úspešne používal na železničných vagónoch, kde bol známy pod názvom „KNORR“ alebo „DAKO“.
Jednohadicový brzdový systém
Jednohadicový brzdový systém prípojných vozidiel sa vyznačuje tým, že ťažné a prípojné vozidlo je navzájom prepojené jednou hadicou. Táto spojovacia hadica zabezpečuje jednak plnenie vzduchojemu prívesu stlačeným vzduchom a tiež ovládanie bŕzd prívesu. Pokiaľ je tlak v spojovacej hadici rovnaký, ako v vzduchojeme prívesu, tak brzdy nie sú v činnosti. Aby príves začal brzdiť, musí sa tlak v spojovacej hadici znížiť pod úroveň tlaku vo vzduchojeme prívesu, pričom platí zásada, že čím je nižší tlak v spojovacej hadici, tým je intenzívnejšie brzdenie prívesu. To znamená, že ťažné vozidlo okrem kompresora, regulátora tlaku a zásobného vzduchojemu musí byť vybavené ďalším konštrukčným prvkom, ktorý pri brzdení ťažného vozidla zníži tlak v spojovacej hadici pod úroveň tlaku vo vzduchojeme prívesu. Na traktoroch túto funkciu zabezpečuje tzv. brzdový ventil, ktorý je buď mechanicky cez ťažnú pružinu spojený s brzdovým pedálom traktora, alebo je ovládaný tlakom brzdovej kvapaliny, pretože traktory vo väčšine prípadov majú kvapalinové brzdy.
Staršie typy nákladných automobilov, ktoré sú vybavené vzduchotlakovými brzdami, majú tzv. brzdič prívesu, ktorý plní tú istú funkciu ako brzdový ventil na traktore. Brzdový ventil musí byť správne nastavený, aby zabezpečoval tzv. proporcionálne brzdenie prívesu. To znamená, že intenzita brzdenia prívesu musí byť úmerná intenzite brzdenia traktora. Okrem toho príves musí brzdiť s určitým predstihom vzhľadom k traktoru. Pre úplnosť snáď treba zdôrazniť, že maximálna intenzita brzdenia prívesu sa dosiahne vtedy, keď sa tlak v spojovacej hadici zníži na hodnotu atmosférického tlaku. Takýto stav sa dosiahne vždy, keď sa spojovacia hadica odpojí od traktora, samozrejme za predpokladu, že vzduchojem prívesu je naplnený na menovitý tlak 6 bar, prípadne na novších prívesoch 8 barov. Moderné prívesy sú štandardne vybavené ručným, prípadne automatickým regulátorom brzdového účinku v závislosti na zaťažení prívesu.
Jednohadicový brzdový systém, v porovnaní s nájazdovými brzdami, predstavoval vo svojej dobe doslova grandiózny pokrok. Hlavná výhoda jednohadicového brzdového systému spočíva v tom, že po odpojení spojovacej hadice sa príves samočinne zabrzdí, čo je z hľadiska bezpečnosti dopravy prioritné. Tento systém má aj ďalšie výhody, napr. pri poruche bŕzd ťažného vozidla umožňuje brzdenie prípojného vozidla, poskytuje možnosť automatickej regulácie brzdového účinku, použitie protišmykového systému ABS a pod. Taktiež výhodou tohto systému je, že umožňuje rýchle odbrzdenie a znovu zabrzdenie odstaveného prívesu, čo má svoj význam z hľadiska bezpečnosti pri manipulácii s odstaveným prívesom, pokiaľ je odpojený od traktora.
doc. Ing. Ján Kosiba, PhD.
prof. Ing. Anton Žikla, CSc.
SPU v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
