Kukurica siata je jedna z najpestovanejších rastlín na svete, vďaka jej všestrannému využitiu. Kukurica na zrno rovnako ako kukurica na siláž nachádza uplatnenie nielen v poľnohospodárstve, ale stala sa významnou energetickou plodinou a vstupnou surovinou pre mnohé priemyselné odvetvia. V posledných rokoch zaznamenávame vyšší nárast osevných plôch a úrod kukurice pestovanej na zrno i na siláž.
Častejšie zaraďovanie kukurice na siláž do osevných postupov je dané predovšetkým zvyšujúcim sa počtom bioplynových staníc. Vyšší nárast osevných plôch kukurice na zrno je zapríčinený predovšetkým zavedením nových výkonnejších hybridov, vďaka ktorým sa zvyšuje rentabilita a úrody kukurice. Pri jej pestovaní je dôležité dbať na protierózne opatrenia a správny výber pozemku pre založenie porastu, pretože kukurica je širokoriadková plodina. Medzi významné faktory, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj kukurice patrí výživa a hnojenie. Tá je založená na optimalizácii pôdnej kyslosti a obsahu prístupných makrobiogénnych prvkov.
Patrí medzi C4 rastliny, dobre hospodári s vodou a je odolnejšia voči suchým podmienkam prostredia. Dobre reaguje na hnojenie a zavlažovanie, má vysoký úrodový potenciál. Šľachtením kukurice vznikajú nové hybridy, ktoré sú odolnejšie voči nepriaznivým pestovateľským podmienkam, chorobám, škodcom a zvyšujú sa ich úrody, ktoré sú stabilnejšie.
Viacerí autori uvádzajú, že kukurica je stará kultúrna rastlina, ktorú poznali už indiánske kmene pred viac ako 4 000 rokmi p. n. l. Počiatky pestovania sa odhadujú v oblastiach náhorných rovín tropických a subtropických oblastí Ameriky, Chile a Mexika.
S pestovaním prvých hybridov kukurice sa začalo v roku 1930. V súčasnosti sa pestuje vo všetkých pôdno-klimatických podmienkach od 40° južnej šírky až po 56° severnej šírky. Za ostatných 70 rokov výrazne stúpa záujem o jej pestovanie. Vďaka vzostupu svojho úrodového potenciálu sa stala jednou z najproduktívnejších a najprogresívnejších hospodárskych plodín Na naše územie sa dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo „Turkyňa“. Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku, o niečo neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia prišlo k väčšiemu rozširovaniu pestovania kukurice na Slovensku. Na Slovensku sú najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu. Vhodné sú aj nivné pôdy Východoslovenskej nížiny, južného Slovenska a hnedozeme na sprašových horizontoch Podunajskej nížiny.
V súčasnosti produkcia kukurice predstavuje okolo 980 mil. ton. Najväčšími producentmi kukurice sú USA, Čína a Južná Amerika (Argentína, Brazília). Na Slovensku bola v roku 2019 kukurica zberaná z výmery takmer 200 tisíc hektárov (198 395 ha).
Zhodnotenie počasia, zakladanie, rast a vývin porastov
Ako uvádza na svojich stránkach SHMÚ, už v marci 2019 sa vlahová bilancia na Slovensku zhoršila vplyvom pretrvávajúceho vysokého výparu a nízkych úhrnov zrážok. Podľa monitoringu meteorologického sucha bolo extrémne sucho momentálne na štyroch staniciach na východnom Slovensku. Výpar bol už dlhšiu dobu stále nadpriemerný, čo bolo výsledkom nadpriemerne veterného, slnečného a teplého počasia v tejto ročnej dobe.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
