Podľa viacerých odborníkov poľnohospodárstvo Slovenska malo, má a vzhľadom na vidiecky charakter našej krajiny, bude mať stále významný podiel na rozvoji vidieka. Plní dôležité úlohy pri zaisťovaní výživy obyvateľstva a udržiava aj kultúrny ráz krajiny. Stále viac sa však ukazuje, že v budúcom období budú klimatické podmienky a vlastnosti pôdy stále najdôležitejšími faktormi dosahovania produktivity plodín. Najmä nedostatok vlahy vo vhodnom období vegetácie sa stane limitujúcim faktorom produktivity agrosystémov.
Napriek nesporným technologickým úspechom v tvorbe nových genotypov, geneticky modifikovaných rastlín či pestovateľským technológiám, klasická poľná výroba ešte dlho ostane základným zdrojom potravín a prírodných surovín. Ľudia na celom svete sa už dnes pripravujú na adaptačné opatrenia, ktoré by mali negatívne dôsledky v budúcnosti dostatočne zmierniť.
V ostatných dvoch desaťročiach sa dosiahol veľký pokrok v šľachtení na suchovzdornosť pri strategických plodinách ako je kukurica a pšenica. Jedným zo základných šľachtiteľských cieľov sa postupne stáva šľachtenie pre zlepšenie vlastností plodín v suchých podmienkach a nie výška úrody za každú cenu.
Postavenie obilnín u nás
Podľa údajov sa v SR obilniny vysievajú na viac ako 16 percentách rozlohy a viac ako 30 percentách výmery poľnohospodárskych pôd. Na ornej pôde Slovenska majú zastúpenie okolo 55 percent. V našich podmienkach patria pšenica letná a jačmeň siaty medzi významné plodiny. Nielen u nás, ale na celom svete, je pestovanie tej ktorej plodiny závislé od viacerých faktorov (napr. pôdnoklimatické, socioekonomické, politické).
Jačmeň siaty jarný i pšenica letná forma jarná patria k najstarším kultúrnym rastlinám, pričom počiatky ich pestovania sú úzko prepojené so vznikom poľnohospodárstva. Preto ich v našich pôdno-klimatických podmienkach považujeme za veľmi dôležité i dnes. Ich funkcií je mnoho, okrem „nasýtenia obyvateľstva“ je to i krajinotvorná, úžitková, či ekonomická funkcia.
Jačmeň siaty je našou najrozšírenejšou jarnou hustosiatou obilninou, druhou najrozšírenejšou hustosiatou obilninou a najvýznamnejšou komoditou. Jačmeň siaty jarný je aj vysoko produktívna plodina. Za pomerne krátke vegetačné obdobie 95 – 120 dní dokáže vytvoriť veľké množstvo organickej hmoty. Jačmeňu jarnému najlepšie vyhovujú stredne ťažké, piesočnato-hlinité až hlinité pôdy. Pôdna reakcia môže byť od 5,8 do 6,2 až 7. Neznáša ťažké, studené, ílovité pôdy so sklonom k tvorbe pôdneho prísušku a nevyrovnaný vlahový režim pôdy.
Zrno jačmeňa je hodnotnou surovinou pre výrobu krúp, náhrady kávy, liehovín, sladových a farmaceutických výťažkov, predovšetkým je ale určený na výrobu sladu a piva. Jeho produkcia sa využíva na sladovnícke a potravinárske účely (25,8 - 32,5 percenta), na osivo (6,8 - 7,1 percenta) a na kŕmne účely (55 - 60 percent). Spotreba na priamy konzum u nás dosahuje 1,5 kg na osobu a rok.
Pšenica letná, forma jarná, má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém. Aby sme eliminovali riziko jej pestovania (pôdna vlaha), sejeme ju skoro na jar, hneď ako je to možné (prelom februára a marca, nakoľko neskoršia sejba sa prejavuje počas celej ďalšej vegetácie, pričom môže znížiť úrodu o 40 – 60 kg za každý oneskorený deň sejby). Vyššie teploty na jar urýchľujú rast a vývin, čo môže mať vplyv na vývoj koreňov a odnoží, ktoré môžu byť menšie. V prípade hĺbky sejby hrá významnú úlohu aktuálna vlhkosť pôdy pri sejbe.
S dosahom na vlastnosti pôdy
Obrábanie pôdy a zakladanie porastov nemožno opomínať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania. Možno ich teda považovať za jeden z najdôležitejších prvkov v systéme pestovania. Platí to tak pri jačmeni ako i pri pšenici.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
