„Mykotoxíny sú sekundárne metabolity produkované plesňami. Sú problémom pre živočíšnu výrobu a v posledných rokoch aj pre agronómov z pohľadu priameho speňažovania rastlinnej produkcie. V našom klimatickom pásme sú problematické hlavne tieto rody: Fusarium sp., Aspergillus sp., Penicillium sp., Alternaria sp. a Claviceps sp.“
Uviedol počas odborného semináru spoločnosti KWS Semena Dr. Jaroslav Langer, riaditeľ spoločnosti Biomin – zameranej na výživu a zdravie zvierat, ktorá je vo svete zároveň lídrom vo výskume mykotoxínov.
„V súčasnosti poznáme asi 100 000 plesní, každá z nich produkuje minimálne jeden mykotoxín, niektoré aj trinásť. Z nich dnes poznáme 500 mykotoxínov, pričom ďalšie ešte len čakajú na objavenie. Mnohé z nich sú karcinogénne, neurotoxické, spôsobujú rôzne krvácania, napádajú pečeň, obličky, atď. Nepostihujú len zvieratá, ale aj ľudí,“ predstavil doposiaľ stále neprebádanú oblasť plesní J. Langer. Mykotoxíny sú závislé na klimatických podmienkach, sú chemicky stabilné, odolné voči teplotám, skladovaniu a spracovateľským podmienkam. Schopnosť plesní produkovať mykotoxíny je ovplyvnená teplotou, relatívnou vlhkosťou, poškodením produkcie hmyzom a stresovými podmienkami pre rastlinu, za ktorými sú najmä vlhké a chladné počasie.
Rizikové faktory a výskyt mykotoxínov
Jedným z rizikových faktorov, ktoré majú možnosť agronómovia ovplyvniť, je striedanie plodín v osevnom postupe, kedy predchádzajúca plodina môže byť „očkovacou látkou“ pre plodinu nasledujúcu. „Rizikom je aj využívanie bezorobových postupov, ktoré okrem výhod, majú aj rad nevýhod. Na povrchu pôdy ostávajú rastlinné zvyšky po predchádzajúcej plodine, ktoré sú zdrojom plesní a tieto atakujú následne pestované rastliny,“ uviedol J. Langer, podľa ktorého stojí za zváženie, čo je prioritou pestovateľa. Ďalším rizikovým faktorom, je voľba správnej odrody (disponujú určitou rezistenciou) do konkrétnych výrobných podmienok. Taktiež nezvládnutá a nedostatočná fungicídna ochrana, neuplatnená v pravý čas, predstavuje ohrozenie porastov plesňami a teda mykotoxínmi. Rovnako samotný zber a pozberová úprava zahŕňajúca čistenie a sušenie, znižovanie vlhkosti pozberanej produkcie. Rizikovým faktorom je skladovanie produkcie v závislosti od podmienok – vlhkostných, teplotných a samozrejme rozhoduje aj čistota prostredia.
Vplyv mykotoxínov na zdravie zvierat
„Z pohľadu živočíšnej výroby – bol v roku 2019 deoxynyvaneol (DON) veľmi silne rozšírený mykotoxín,“ informoval J. Langer. Spôsobuje hnačky u teliat, ale taktiež aj u dospelých zvierat. Dôsledkom DON vzniká u zvierat ketóza – akútne, alebo chronicky prebiehajúca multifaktoriálna porucha energetického metabolizmu sacharidov a tukov. Charakteristickými zmenami sú pokles glukózy v plazme a pokles obsahu glykogénu v pečeni, ako aj zvýšená tvorba a vylučovanie ketónových látok.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.