Rok 2019 potvrdil skúsenosti poľnohospodárov z posledných rokov, že nastávajú zmeny v klimatických podmienkach, najmä v nerovnomernom rozložení zrážok počas vegetácie i teplotných pomerov. Preto by malo byť našou snahou uplatňovanie optimálnych technologických postupov pre zadržanie vlahy v pôdnom profile. Následné efektívne zabezpečenie hospodárenia so zadržanou vlahou bude kľúčom k optimalizácii rastlinnej výroby a kukurice siatej obzvlášť.
Stresové faktory, ktorým je kukurica vystavovaná, je dôležité riešiť i hybridmi, ktoré sú plastické a úrodovo stabilné, najmä v kritických rokoch. Od hybridu sa dnes vyžaduje, aby bol tolerantný voči stresu zo sucha a z vysokých teplôt vo fáze tvorby generatívnych orgánov, opeľovania a nalievania zrna, teda vo fázach kritických pre rast a vývin kukurice. Rastlina kukurice by teda mala efektívne využívať vodu, mať nižšiu prieduchovú vodivosť, lepší rast blizien i koreňového systému, teda všetko faktory tak fyziologické ako i pôdnoekologické.
Pôda, jej predsejbová príprava a zakladanie porastu stále zostávajú jedným z najdôležitejších článkov technologického procesu pestovania kukurice siatej.
Základom je pôda a jej vlastnosti
Poľnohospodárska pôda je zložitá dynamická sústava biologického charakteru, ktorú poľnohospodár realizuje v zložitej sústave krajinného priestoru. Pri príprave pôdy na jar sa bezprostredne menia termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a pôdne režimy.
Hlavnou „úlohou“ obrábania nielen na jar je regulácia vnútornej stavby pôdy, jej pórovitosti, objemovej hmotnosti, štruktúrnosti a iných pôdnych charakteristík, ktoré ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a všetky pôdne režimy termodynamických podmienok v ornici a v rizosfére podľa požiadaviek rastlín (semien), ktoré chceme do vhodne pripravenej pôdy zasiať.
Ako by mala, vyzerať príprava pôdy na jar?
Príprava pôdy na jar a sejba patria medzi základné úkony rastlinnej výroby a treba im venovať náležitú pozornosť. Každý agronóm pozná svoj chotár, vie akú má pôdu, ako sa menia jej vlastnosti od pozemku k pozemku a vie odhadnúť čo si môže a čo nemôže dovoliť. Prípravu pôdy na jar a sejbu nemožno podceňovať pre ich mnohostranný význam vo vzťahu k nasledujúcim pracovným operáciám a k dosiahnutiu konečného výsledku – úrode.
Predpokladom úspešného pestovania kukurice sú vhodné hlboké, humózne pôdy, ktoré sú výhrevné a dobre prevzdušnené, so slabo kyslým až alkalickým pH. Za nevhodné považujeme pôdy kyslé, s vysokou hladinou podzemnej vody. Z pohľadu poveternostných podmienok je potreba zrážok viac ako 300 milimetrov za vegetáciu. Kukurica, čo sa týka požiadaviek na vlastnosti pôdy, je nenáročnou rastlinou, limitujúcim prvkom sú ale poveternostné podmienky. V kukuričnej výrobnej oblasti (KVO) môžeme pestovať hybridy s FAO 380 – 580 pri počte jedincov 65 000 – 75 000 na hektár. V týchto podmienkach je suma efektívnych teplôt 1 610 – 1 760 °C. V zemiakovej výrobnej oblasti (ZVO) možno pestovať hybridy s FAO i menej ako 240, až po 280, ale s výsevkom až 95 000 klíčivých zŕn na hektár (silážna kukurica, CCM) so sumou efektívnych teplôt minimálne 1 400 °C. V podmienkach SR kukurica môže poskytnúť optimálnu úrodu v potrebnom množstve tak v KVO ako i v ZVO, to znamená, že ju môžeme zaradiť do osevného postupu vo všetkých výrobných oblastiach.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.