Zmena priorít je namieste.
Zimy už dávno nie sú také, čo bývali. Aj tá, ktorá sa práve skončila, sa vyznačovala nadpriemerne vysokými teplotami a absenciou dlhšie trvajúcich mrazov, respektíve chladnejšieho obdobia. Na väčšine územia takmer vôbec nesnežilo a snehová pokrývka sa trvalejšie vyskytovala len vo vyšších horských polohách. Jarné povodne z topenia snehu takmer nepoznáme. Čo je horšie, už koncom marca, respektíve v polovici apríla, je pôda veľakrát taká vysušená, že rastliny začínajú trpieť suchom.
Ak neprídu výdatnejšie zrážky v marci, s touto situáciou podobne ako vlani môžeme počítať aj v tomto roku. Napriek mimoriadne teplej zime sa v priebehu jari nedajú vylúčiť epizodické vpády studeného, pôvodom arktického vzduchu, výsledkom čoho sú mrazy s nepriaznivým účinkom na jariny. Skúsenosti s takouto situáciou majú hlavne ovocinári, vinohradníci, ale aj pestovatelia cukrovej repy a kukurice (2017 a 2018).
Čo sa týka ozimín, tieto počas celej zimy v závislosti od nadmorskej výšky viac‑menej vegetovali. Prvým jarným zásahom v poraste ozimnej pšenice je regeneračné hnojenie dusíkom s cieľom podporiť regeneráciu porastu prostredníctvom urýchlenia obnovy asimilačnej plochy a zvýšenia odnožovacej schopnosti. Avšak v prípade prehustených porastov treba množstvo aplikovaného dusíka po otvorení vegetácie zvážiť a zamerať sa hlavne na výživu klasov. Nasledovať bude stimulácia rastlín, krátenie stebla a ošetrovanie proti hubovým chorobám a burinám.
V meniacich sa podmienkach prostredia s rastlinami musíme začať pracovať už na jeseň. Zamerať sa treba na vytvorenie silných porastov, ktorých rastliny majú dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Pretože iba dobre vyživené a silné porasty majú šancu preklenúť obdobia sucha, ktoré sa neustále predlžujú. Cieľom je udržať výkon porastu aj pri zmene, respektíve striedaní podmienok – sucho/vlhko. Čoraz dôležitejšie je zamerať sa na zadržiavanie vody v rastline. Taktiež ďaleko väčší význam nadobúda mimokoreňová výživa, ktorá sa hlavne v suchých regiónoch stáva predpokladom dosiahnutia dobrej úrody. V prípade výskytu prísuškov najmä v nížinách bude chýbať kapilárna voda. Pestovatelia budú musieť pracovať iba s tou vodou, ktorá spadne vo forme zrážok. Podľa názoru viacerých odborníkov už nie je najdôležitejšie mať porast pšenice od samého začiatku v optimálnej hustote, ale v prvom rade silný porast s veľkými koreňmi, ktorý dokáže prekonať sucho na jar. Skrátka, z hľadiska vyššie uvedeného sa priority v technológii pestovania ozimnej pšenice menia.
V podmienkach teplotne nadpriemernej zimy sa v porastoch ozimných obilnín rozšírili viaceré patogény. Z chorôb sa na porastoch ozimnej pšenice objavila hrdza pšenicová, múčnatka a typické septóriové škvrny. Na listoch ozimného jačmeňa v súčasnosti môžeme nájsť hnedú škvrnitosť, múčnatku a v prípade hustejších porastov aj paluškovú hnilobu. Avšak podľa Ing. Márii Sekerkovej, CSc., autorky jedného z odborných príspevkov, pestovatelia musia brať do úvahy aj faktory, ktoré sa mohli podpísať na zistenom stave. Určite za nie všetkými vzniknutými anomáliami sú choroby, preto netreba hneď zbytočne aplikovať fungicíd. V prípade chorôb ešte jedna pripomienka. V ostatných rokoch sa na porastoch pšenice vo zvýšenej miere vyskytuje helmintosporióza pšenice – známa pod skratkou konídiového štádia – DTR. Otázkou je, či si ju pestovatelia všimli a či ju rozpoznali od septoriózy. Jej vzostupný výskyt vo svete je dávaný do spojitosti s vysokým zastúpením pšenice v osevných postupoch a s rozmachom minimalizačných technológií, ponechávajúcich rastlinné zvyšky na povrchu pôdy.
Okrem uvedenej problematiky sa v predkladanej odbornej prílohe môžete dočítať aj o tom, či je možné uchovať pôdu pre budúce generácie, o udržateľnosti hospodárenia na pôde – ako sa k tejto vážnej téme staviame na Slovensku. Faktom je, že rastúca populácia, ktorá si vyžaduje viac pôdy na výrobu potravín, v kontexte s urbanizáciou a priemyslom, vystavuje pôdu vysokému až neúmernému tlaku.
VIERA UVÍROVÁ
