Príroda je mocná čarodejka, svoju moc nám dáva pocítiť každý rok v inom prejave. Už samotná zima ak sa toto obdobie vôbec dá nazvať „zimou“, bola teplá a repka (a nielen repka) vegetovala takmer počas celého tohto - na priebeh počasia zvláštneho obdobia. Takmer žiadny sneh a ani iné zrážky, sa už po otvorení vegetácie prejavili vo výraznom vlahovom deficite v celej republike, najviac však na juhu Slovenska na Zemplíne a Rimavskosobotskom regióne.
Repka olejka ozimná je v závislostí od lokalít poznačená suchom a jej výška bola okolo 10. apríla 2020 od 35 do 45 centimetrov a aj to len hlavný terminál ( v južných oblastiach Slovenska), Bočné vetvy boli výrazne skrátené, ojedinele už začínala kvitnúť a v súčasnom období ešte stále kvitne. Je predpoklad, že kvitnutie sa pretiahne na dlhšiu dobu, pretože po zrážkach (ak nejaké budú) bočné vetvy rýchlo dorastú a budú kvitnúť. Obdobie po otvorení vegetácie sa vyznačovalo okrem sucha aj studenými nocami, ktoré sa tiež podieľali na pomalom vývoji repky a netradičnom výskyte jarných škodcov.
Medzi prvých škodcov, ktorí atakujú repku na jar, patria krytonosy - repkový a štvorzubý. K tomu, aby sa spomenutí škodcovia objavili a intenzívne škodili potrebujú primerané teploty a to nočné minimum okolo 5°C a denné 8 až 10°C. Dlhú dobu sme zaznamenávali veľmi chladné noci (okolo 0°C), čo spôsobovalo značný problém pre výlet spomínaných škodcov. V tomto roku vo viacerých lokalitách bol zaznamenaný výraznejší vplyv krytonosa štvorzubého, samička ktorého kladie vajíčka do stoniek listov a vyliahnuté larvy po vyžratí vnútra stonky putujú za obživou do hlavnej stonky a pomáhajú larvám krytonosa repkového v likvidácii obsahu hlavnej stonky. Stonka je oslabená, pričom dochádza k slabšiemu prísunu živín do vrchnej časti rastliny poprípade pri silnom vetre môže dôjsť k zlomeniu stonky.
Masovejší nálet krytonosov v južnejších oblastiach Slovenska nastal až v čase, keď repka mala vytvorené kvetenstvá a začali sa objavovať aj blyskáčiky. Z tohto dôvodu insekticídne ošetrenie bolo urobené spoločne proti všetkým uvedeným škodcom.
V čase kvitnutia repky nastupujú ďalší škodcovia a to krytonos šešuľový a byľomor kelový. Aj výskyt týchto škodcov výrazne ovplyvnili stále sa vyskytujúce chladné noci. Keďže je byľomor kelový škodca podobajúci sa malému komárovi, potrebuje pre let a svoju aktívnu činnosť primerané teploty, ako v noci tak aj cez deň. Za súčasných veľkých výkyvov medzi dennou a nočnou teplotou sa tento škodca začal objavovať až keď už bola repka celkom rozkvitnutá (okrem severných častí Slovenska, kde repka ešte ani poriadne nekvitne) a na termináloch boli vytvorené už väčšie šešule, do ktorých už samička svojim malým kladielkom ťažšie vniká. Krytonos šešuľový sa objavil, avšak doposiaľ v menšej miere, ako sme zvyknutí.
Aj v tomto roku vznikala dilema pri ošetrovaní repky počas kvitnutia. Pestovatelia v minulom roku predpokladali, že za sucha sa nebudú šíriť choroby (hlavne biela hniloba) a mnohí vynechali fungicídne ošetrenie do kvetu. Následne po dokvitaní repky začalo pršať a nastúpil dosť výrazný infekčný tlak chorôb - na ošetrenie však už bolo neskoro. Prejavilo sa to na znížených úrodách repky. Preto v tomto roku už takmer nikde nechýba (alebo ešte len nebude) fungicídne ošetrenie do kvetu, hoci ošetrenie je náročné pretože sa musí robiť v noci, kedy nelietajú včely.
Ako som už viackrát spomenula, chladné ba dokonca mrazivé noci spôsobili na repkách výrazné poškodenie, stonky repky popraskali, čím sa značne obmedzil prísun živín do šešúľ a tiež sa „otvorili brány“ pre atak rastlín patogénmi.
Celkový pohľad na repku nie je práve najvábnejší - je nízka so slabo vyvinutými bočnými vetvami, čím budí dojem že je riedka. Už v súčasnej dobe sa dá povedať, že úrody budú minimálne o tretinu nižšie (v závislosti od regiónov) ako sme očakávali, alebo aké sú repky schopné vyprodukovať.
Ing. MÁRIA SEKERKOVÁ, CSc.
Odborná poradkyňa v ochrane rastlín
