Strukoviny, najmä hrach, dostali zabrať počas dlhotrvajúceho sucha. Ojedinelé výpadky rastlín a žltnutie porastov je následkom striedania teplôt a sucha. Na krčkoch rastlín vidieť praskliny infikované pôdnymi hubami. Rastliny sa z toho dostanú po ustálení teplôt a potrebných zrážkach. Celkovo sú porasty v dobrej kondícii. Zo škodcov nevidieť žiadnych a preto porasty doteraz nebolo treba ošetrovať.
Signalizačná správa
Strapky, vošky
V máji vyliezajú z pôdy dospelce strapky hrachovej. Je to drobný čiarkovitý hmyz veľkosti 1,4-1,8 milimetra s obrvenými krídlami. Má jednu generáciu do roka. Škodí na hrachu, fazuli, bôbe, šošovici, sóji a ďalších druhoch z čeľade vikovitých. Vyhovujú jej suché lokality. Vlhké daždivé počasie môže obmedziť množstvo strapiek. V dôsledku cicania sa deformujú stonky a vegetačné vrcholy, môžu zasychať a opadávať kvety. Poškodené listy majú striebristé škvrny a deformujú sa. Na hrachu je orientačné kritické číslo dvadsať vajíčok alebo vyliahnutých lariev na desať kvetných pukov.
Najvážnejším škodcom je na hrachu voška hrachová. Bezkrídla živorodá samička meria 3,5-5,5 milimetra, má zelenú, niekedy červenkastú farbu. Je to najväčšia voška škodiaca na poľných plodinách. Škodí vyciciavaním štiav a vylučovaním sladkých výlučkov. Cicanie znižuje úrodu. Vyskytuje sa hniezdovito, preto je vhodné lokálne ošetrenie. Hľadať ju treba v rastových vrcholoch ukrytú medzi listami. Prezimuje vo forme vajíčok na viacročných bôbovitých rastlinách, ale môžu prezimovať aj dospelé vošky. Prelet z primárnych hostiteľov býva obyčajne v máji, tento rok je vegetácia skoršia. Voška hrachová napáda množstvo bôbovitých, najmä lucernu a hrach. Na sekundárnom hostiteľovi má 4 až 6 generácií. Chladné dažde a vietor znižujú populáciu vošiek. Prah škodlivosti je 3 až 5 jedincov na jednu rastlinu. Na strukovinách, najmä na bôbe, škodí aj voška maková.
Listárik čiarkovaný, roztočec chmeľový
Je u nás rozšírený škodca bôbovitých a vikovitých rastlín. Vyhrýza polkruhové otvory na okrajoch listov mladých rastlín. Jeho škodlivosť je najväčšia v suchom a studenom období. Dospelý chrobák prezimuje v pôde odkiaľ vylieza v apríli. Je podlhovastý, dlhý 4-5 milimetrov s hnedými krovkami. Škodia aj jeho larvy požieraním baktériových hľuziek na korienkoch rastlín. Nová generácia vylieza z pôdy v júli, a na jeseň sa sťahuje na zimoviská. Preto je dôležitá orba po zbere strukovín a kvalitné hnojenie, ktoré podporuje tvorbu hrčkotvorných baktérií. Prirodzenými nepriateľmi sú najmä bystrušky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
