Mýty a fakty o pestovaní repky olejky.
V posledných dvadsiatich rokoch došlo na Slovensku k radikálnej redukcii živočíšnej výroby a s tým súvisiacemu zníženiu plôch kŕmnych plodín, najmä
viacročných. Plochy kukurice, najmä silážnej sa síce čiastočne vďaka rozvoju bioplynových staníc ako‑tak stabilizovali, no kukurica rozhodne diverzite osevných postupov s vysokým zastúpením obilnín ani úrodnosti pôd príliš neprospieva.
Pre rôzne – odbornej verejnosti dobre známe príčiny, významne klesli plochy okopanín (zemiaky, cukrová repa), strukovín a ďalších plodín. Množstvo a pestrosť plodín sa tak pre bežných poľnohospodárov radikálne obmedzilo. Hlavnou skupinou plodín našich polí zostávajú naďalej obilniny – najmä pšenica ozimná, ktorú je však v osevnom postupe potrebné striedať s inou – odlišnou plodinou. Tou je práve repka, ktorá má stále dobré odbytové možnosti a navyše dlhodobo zlepšuje úrodnosť pôd. Stretla som sa tvrdením, že po repke zostáva „mŕtva pôda“. Skutočnosť je taká, že všetky postreky vo všetkých plodinách, ale aj hnojenie, vplyvňujú skladbu mikrobiálneho spoločenstva, ktoré potom funguje odlišným spôsobom, pretože niektoré jeho prirodzené funkcie sú narušené. Mŕtva pôda to ale rozhodne nie je.
Naopak, repka má výbornú predplodinovú hodnotu porovnateľnú so strukovinami či okopaninami a je vítanou súčasťou osevného postupu, pretože patrí medzi tzv. zlepšujúce plodiny. Dobrým príkladom je spomínaná pšenica, ktorá ak sa pestuje po repke, dosahuje o cca 10 percent vyššie úrody v porovnaní, keď je pšenica pestovaná po pšenici, prípadne po inej obilnine. Netreba snáď vysvetľovať, že prerušenie postupnosti obilnín je veľmi dôležité z dôvodu eliminácie šírenia chorôb, burín, ale aj škodcov. Jedným z mýtov je, že repka „drancuje“ pôdu a prispieva k erózii. Práve naopak, v porovnaní s ostatnými plodinami, repka disponuje mohutným koreňovým systémom. Hĺbka prekorenenia sa podľa druhu pôd a uplatňovaných technológií pohybuje v rozpätí cca od 110 až do 175 centimetrov (hlbšie korení iba lucerna), pričom až 85 percent koreňovej hmoty sa nachádza v orničnej vrstve. Vďaka bohatej koreňovej sústave výborne viaže živiny, hlavne dusík, čím bráni ich vyplavovaniu. Repka vyniká veľmi dobrou osvojovacou schopnosťou pre fosfor, ktorý je v pozberových zvyškoch sprístupnený ostatným plodinám. Pôdu obohacuje o veľké množstvo rastlinných zvyškov (na jeden hektár cca 5 až 7 ton slamy plus 1 až 4 tony sušiny koreňovej hmoty), navyše táto hmota je podstatne kvalitnejšia pre vyšší obsah živín, najmä dusíka, ako má slama obilnín. Týmto zlepšuje pôdnu štruktúru, čo sa následne prejaví aj v lepšej sorpčnej kapacite pre dažďovú vodu, a tým aj v obmedzení erózie – a to aj z hľadiska času, keďže repka zotrváva na poli 10 až 11 mesiacov v roku, teda najdlhšie z tzv. jednoročných plodín.
Faktom je, že ozimná repka je veľmi náročná na živiny. Jej požiadavky na živiny sú dva až trikrát väčšie ako v prípade obilnín. Tvorba tony semena a príslušného množstva fytomasy odoberie v porovnaní s jednou tonou pšenice približne dvakrát viac dusíka, fosforu, draslíka a horčíka. V prípade síry štyrikrát viac a vápnika sedemnásobne viac. Nemenej dôležitá je i návratnosť živín nadzemnou a podzemnou fytomasou, keďže po zbere, ako je vyššie uvedené, zanecháva
významné množstvo pozberových zvyškov a živín v nich obsiahnutých. Pravdou je, že sa všeobecne v poľnohospodárstve, teda aj pri pestovaní repky, používajú chemické látky, ktoré ničia ako škodcu poľnohospodárskych plodín, tak aj prírode prospešné organizmy (nie vždy). Pre aplikáciu insekticídov však platia
prísne pravidlá. Faktom je, že mnohé insekticídy sú deklarované ako pre včely neškodné, takže riziko poškodenia včelstiev v prípade ich použitia veľmi malé. Zodpovední pestovatelia aplikujú pesticídy v čase, keď sa v porastoch nenachádzajú včely. V neposlednom rade je repka z pohľadu včelárov významná medonosná plodina.
Toľko k pre/proti pestovaniu repky – jednej z mála tržných plodín, ktorej neodborná regulácia v súčasných agrotechnických systémoch nepristane a poľnohospodárom nepomôže.
VIERA UVÍROVÁ
