Osobitou - staro novou plodinou medzi pestovanými druhmi pšenice s výnimočným miestom patrí pšenici špaldovej Triticum spelta L, ľudovo nazývanej tenkeľ - rôznymi prekladmi pravdepodobne nie celkom presne identifikovanej biblickej obilnine “kussemeth”. Ide o historický druh jednej z plevnatých pšeníc, ktorý sa v minulosti považoval za menej hodnotný a podľa súčasných etnobotanických poznatkov sa v starozákonných dobách na Blízkom východe asi nepestoval. V súčasnosti je špalda hodnotená ako nutrične výnimočne cenná pšenica, paradoxne práve tento druh pšenice akosi úspešne a dlhodobo unikal výraznejšiemu šľachtiteľskému záujmu.
Zrejme určitým nadnesením je špalda, jedným zo svojich superlatívov označovaná aj ako liečivá pšenica. Rôzne zdravotné účinky špaldy sa týkajú tak klasickej múky, ako sú spájané aj s využitím rôznych iných produktov špaldy a jej zberom v rôznych štádiách. V predkladanom príspevku by sme radi zhrnuli agronomické vlastnosti tejto čoraz viac doceňovanej pšenice.
Popis
Pšenica špaldová je 0,6 až 1,7 metra vysoká jednoročná samoopelivá obilnina, vyznačujúca sa sivozeleným sfarbením a hlavne plevnatým zrnom, silnou voskovou vrstvou na listoch a na klase, ako aj lámavým klasovým vretenom. Steblo je pevné, má tenkú stenu a širší priemer ako pšenica letná. Počas dozrievania zrna steblo stráca tuhosť a najmä pri prehnojení je náchylné na poliehanie. Čepele listov sú lysé, zriedkavo riedko chlpaté. Súkvetím je klas, v hornom a spodnom klásku sa tvorí iba po jednom zrne, v ostatných kláskoch sa nachádzajú 2 až 3 zrná, ktoré sú celkom uzavreté. Na základe sfarbenia pliev, povrchu kláskov a prítomnosťou ostí sa špalda roztriedila na tucet variet. Zrno je plevnaté, vylúpané so špicatými koncami, výrazným brušným švom a je mierne stlačené. Zrno malo pôvodne sklovitú konzistenciu, novšie aj škrobovitú, čo je znak poukazujúci na rozdiely v nutričnej hodnote, čo sa podobne prejavuje vo farbe klasu, taktiež pliev aj zrna. Obal zrna je pri špalde tenší ako pri bežnej pšenici letnej. Korene špaldy sú mohutnejšie ako korene pšenice letnej, čo umožňuje čerpať živiny aj z hlbších vrstiev pôdy.
Pôvod, zaradenie
Podobne ako pšenica letná, aj pšenica špaldová disponuje ozimnou aj jarnou formou, väčšina dostupných odrôd sú ozimné a sú vyššie ako jarné (150-170 vs. 90-130 cm). Pšenica špaldová je nejednoznačne zaraďovaná ako poddruh pšenice letnej, iní so špaldou spájajú pôvod pšenice letnej, čo je tiež nejednoznačné. Ďalšími historicky kultúrnymi plevnatými druhmi pšenice starozákonných dôb Blízkeho východu sú pšenica jednozrná Triticum monococcum L. a pšenica dvojzrná Triticum dicoccon (Schrank) Schübler - najpravdepodobnejší “kussemeth”, ktorý je so špaldou aj stotožňovaný. Pre zmenu, pšenica dvojzrnová je tiež pokladaná za jeden poddruh pšenice nakopenej, inými za jednu z rodičovskej línie kríženca špaldy, druhou líniou by mal byť mnohoštet tauschov, akási kozia tráva, plevnatá jednoročná trávovitá burina Euroázie, nazývaná aj pšenicou tauschovou. Ako s menej favorizovanými kandidátmi na “kussemeth” sa medzi odborníkmi uvažuje so pšenicou jednozrnou a tiež s neplevnatou pšenicou nakopenou Triticum turgidum L.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
