Ovocinárske družstvo Bonum spolu so zeleninármi a vinármi participovalo na tvorbe návrhu strategického plánu pre špecializované rastlinné plodiny. S napätím sledujeme ako sa myšlienky z neho dostanú aj do reálnych krokov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ďalších štátnych inštitúcií. Je nám úplne jasné, že veľké zmeny sa nemôžu urobiť z večera do rána a súčasne ich nositeľmi sú zasa len ľudia.
V bežnom živote, veľmi silno cítime zložitosť a komplikovanosť všetkých administratívnych postupov, ktoré treba vždy trpezlivo zdolať. Ovocinárov na Slovensku je ako šafranu, a ešte menej je tých, čo reálne produkujú ovocie, ktoré končí v našej obchodnej sieti. Preto som presvedčený, že niekoľko málo odborných pracovníkov by zabezpečilo efektívnu kontrolu a správu ovocinárskej produkcie. Dnes pri nedostatku pracovnej sily v sadoch máme žiaľ opačný trend. Dobrý ovocinár by mal byť najmä v sade, aby dopestoval dobré a kvalitné ovocie a nestrácal svoju energiu na úradoch
Žiadame menej byrokracie
Podpora malých a aj mladých farmárov by mala začať najmä tým, že sa výrazne zníži administratívna záťaž. Prečo, ak chce troj-hektárový pestovateľ drobného ovocia ohlásiť zdroj vody z priľahlého potoka, to nie je možné bez množstva byrokracie, drahého testovania a dlhého čakania na všetky možné vyjadrenia od dotknutých orgánov. To už radšej nebudem ani ďalej hovoriť o výnimkách pre vodosprávne konania pri nových vodných zdrojoch v prípade protimrazových závlah, alebo pri povoleniach pre menej významné použitie prípravkov na ochranu rastlín (tzv. minoritky), kde často čakáme niekoľko mesiacov, ba až rokov. Keby na úradoch nepracovalo zopár zanietených ľudí, ktorí majú dobrú vôľu pomôcť výrobnej zložke, mohli by sme to tu celé zabaliť.
Prvoradý je spotrebiteľ
Každoročne máme problém s naskladnením úrody jadrovín. Prostredníctvom ovocinára Jakuba vysvetľujeme spotrebiteľom, koľko hodín namáhavej práce za každého počasia je s tým spojené. Napriek tomu sa v našej obchodnej sieti nachádza množstvo jabĺk od našich severných aj južných susedov. Áno, poviete si, veď sú lacnejšie a vyzerajú rovnako ako tie domáce. Je dôležité si uvedomiť, že o pár centov vyššou cenou kompenzujú slovenskí ovocinári ich vyššie náklady na pestovanie oproti susedom, ktoré spočívajú v drahej pracovnej sile (z dôvodu vysokých odvodov sezónnych pracovníkov) a drahým vstupom (zahraniční dodávatelia technológií, strojov a kvalitných odborných znalostí).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
