Najdôležitejšou skupinou plodín, ktoré na Slovensku pestujeme, sú obilniny. Všeobecne je známe, že obilniny sú plodiny, ktoré majú dobé schopnosti využívať agroklimatické činitele prostredia na tvorbu úrody. Najvýznamnejšie klimatické činitele sú teplo, vlhkosť, slnečný svit, priebeh zrážok, atď.
Ako potvrdzujú osivárske kapacity - hustosiate obilniny sú na Slovensku v rastlinnej výrobe mimoriadne dôležité. V roku 2019 sa pestovali na cca 572 000 hektároch. Najvyšší podiel má pšenica, je teda dominantnou obilninou, ktorá je i najplastickejšou obilninou v SR a pestuje sa takmer vo všetkých pôdno-klimatických podmienkach. Pri jej pestovaní sa však v súčasnosti využíva produkčný potenciál našich pôd iba na cca 75 percent. Značné rezervy sú v správnom umiestňovaní pšenice do takých podmienok, ktoré jej najviac vyhovujú, a to sa týka tak jarnej ako i ozimnej pšenice.
Jačmeň siaty jarný i pšenica letná forma jarná patria k najstarším kultúrnym rastlinám, pričom počiatky ich pestovania sú úzko prepojené so vznikom poľnohospodárstva. Ich funkcií je mnoho, okrem „nasýtenia obyvateľstva“ je to i krajinotvorná, úžitková, ekonomická...
Pšenica je aj našou základnou obilninou a je základným zdrojom ľudskej výživy. Predpokladá sa, že na naše územie sa naplno rozšírila na začiatku slovanského osídlenia, t. j. od 5. storočia n. l. a podľa historikov pochádza z územia Prednej a Malej Ázie. V súčasnosti sa podľa štatistík viac ako polovica obyvateľstva sveta živí pšenicou. Preto je označenie pšenice ako najdôležitejšej chlebovej plodiny plne na mieste.
Zrno sa používa na výrobu chleba, pečiva, krúp, cestovín, v cukrárstve a iných sektoroch hospodárstva. Chemické zloženia zrna, najmä bielkovín, ktoré vytvárajú lepok, majú veľký význam, určujú vlastnosti chleba a pečiva. Výrobky z pšeničného zrna majú aj vysokú dietetickú hodnotu. Pre živočíšnu výrobu znamenajú pšeničné šroty a otruby vysoko koncentrované krmivo, vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Zrno je aj surovinou pre lepidlá, škrob, etanol. Na potravinárske účely sa z domácej spotreby využíva približne 35 percent produkcie, v živočíšnej výrobe okolo 60 percent produkcie.
Sejba čo najskôr na jar
Ako udávajú naši kolegovia z NPPC – VÚRV Piešťany Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša, pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu v porovnaní s ostatnými jarinami (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém ako ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Nemusíme sa ani tak obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd pšenice má veľmi dobrú zimuvzdornosť.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
