Výskyty kvetovky jahodovej (Anthonomus rubi) sú známe z Európy, ale aj Severnej Ameriky. Škodca je považovaný za hospodársky významného, pretože samičky poškodzujú predovšetkým najlepšie vyvinuté kvety.
Kvetné puky, ktoré škodca napáda sa ďalej nevyvíjajú, ale schnú, visia na kvetnej stopke a neskôr opadávajú. Okrem jahody spôsobuje škody aj na malinách a ruži šípovej.
Dospelce merajú do 3 mm. Typické je čierne sfarbenie, pričom sa na ich tele nachádzajú žlté až sivé chĺpky. Škodca má dlhý, tenký nosec a štíhle tykadlá, ktoré sú umiestnené v terminálnej tretine nosca. Štítok, ktorý je biely, je zároveň veľmi husto jemne bodkovaný. Na krovkách sa nachádzajú viditeľné pásiky. Vajíčko má okrúhly tvar a žltobiele sfarbenie. Jeho dĺžka je 0,35 - 0,50 mm. Larva je naopak biela, má hnedú hlavu a maximálnu dĺžku 3,5 mm.
Prezimovať sú schopné dospelce, ktoré sa v jarnom období živia hostiteľskými rastlinami, a to vyžieraním otvorov do listov a pukov. Z úkrytov postupne vyliezajú koncom apríla. Škodca sa pári v máji, pričom samičky kladú vajíčka prioritne do kvetných pukov jahôd, neskôr aj do malín či ostružín. Na to, aby larva prežila, musí samička prehrýzť stopku kvetu, ktorý neskôr opadne, v opačnom prípade v ňom larva zahynie. K výžive larvy slúži obsah puku. Dospelce sa liahnu najčastejšie koncom júla. Po ich úživnom žere zaliezajú do úkrytov, ktoré im vyhovujú na prezimovanie. V našich podmienkach sa môžu pestovatelia jahôd stretnúť s jednou generáciou kvetovky jahodovej za rok.
Z ochranných opatrení odporúčame využiť insekticídne prípravky iba v prípade silného výskytu škodcu. Autorizované sú tieto prípravky:
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
