Aké poučenie by sme si mali zobrať z doterajšieho vývoja nášho poľnohospodárstva - od 70. rokov po súčasný stav? Čo si myslí emeritný docent Emil SIDOR (85) na základe dlhoročných skúseností vo výrobe, výskume a pedagogickej činnosti?
Ako ste sa dostali k svojej profesii a ktoré osobnosti ovplyvnili Váš odborný profil?
„Vyrastal som v roľníckej rodine a už v detstve som bol v kontakte s hospodárskymi zvieratami, prácami na pôde, a to ma viedlo aj k štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. V odbornom živote musíte mať svoj vzor a snažiť sa ho napodobňovať, aby ste cítili, že idete správnym smerom. Boli to skutočné autority ako akademik Ján Plesník, prof. Vojtech Kováč, prof. Ivan Hričovský. Vážim si ich, ako vedeli spájať teóriu s praxou.“
Čo všetko negatívne, ale i pozitívne sa odohralo za 50 rokov v poľnohospodárstve?
„Naša krajina je už z histórie poľnohospodárska. Roľníci a farmári boli silne viazaní s pôdou a hospodárskymi zvieratami. Prvé zlé politické rozhodnutie bola nútená kolektivizácia v 60. rokoch. Zničil sa vzťah roľníka k pôde, zvieratám a z poľnohospodára sa stal zamestnanec. V 70. rokoch sa začali budovať jednotné roľnícke družstvá až do neúnosných koncentrácií pre životné prostredie, po vzore sovietskych kolchozov. V 80. rokoch, keď pribúdali odborníci z Vysokej školy poľnohospodárskej, začala sa situácia zlepšovať, vybudovali sa aj prosperujúce podniky, pretože už bolo viac skúseností. Vzorom bolo JZD Slušovice.
V 90. rokoch sa začala politická hystéria, že veľké podniky sú pre nás nevhodné, ale už bolo neskoro, keďže boli vo veľkej miere zrealizované. V ďalšom období sa skutočne niektoré podniky prepracovali na prosperujúce, ale zároveň niektoré podniky manažment nezvládli a mali problémy. Môj názor je, že od 90. rokov ani jedna vláda nebrala poľnohospodárstvo vážne, včítane terajšej, a to je výsledok, že sme v sebestačnosti potravín prepadli z 90, na terajších 40 percent, a ak sa to nezmení, bude ďalší pokles a hlboký rozvrat. Tu nepomôže vládny program, ktorý je v polohe teoretického želania a nevychádza z reality. Za tejto situácie neuspeje žiadny minister pôdohospodárstva, ktorý nebude skutočnou odbornou autoritou a nepresadí vo vláde riešenia, ktoré poľnohospodárstvo a potravinárstvo potrebuje.“
Celý rozhovor je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 15.
