Na ozimných obilninách sa vyskytujú dve hospodársky významné septoriózy. Z nich septorióza pšenice (Mycosphaerella graminicola anamorfa Septoria tritici) napáda iba listy, a septorióza plevová (Phaeosphaeria nodorum syn. Leptosphaeria nodorum) napáda všetky nadzemné časti rastlín. Hostiteľskými rastlinami sú pšenica, raž a niektoré trávy.
Signalizačná správa
Huba, ktorá spôsobuje uvedené ochorenia patrí k fakultatívnym patogénom, prežíva na odumretých rastlinných zbytkoch na pozemku. Infikuje aj zrno, zdrojom primárnej infekcie tak môže byť pozemok, ale i osivo. Počas vegetácie sa šíri zo spodných listov na vrchné a na ďalšie rastliny spórami, ktoré sa tvoria v plodničkách na napadnutom pletive. Pre vznik infekcie a šírenie ochorenia je treba aspoň šesť hodín ovlhčenia rastlín. Najintenzívnejšie sa škvrny na listoch objavujú pri teplote 15 až 25 °C. Väčší výskyt sa dá očakávať v prípade miernej zimy s dostatkom vlahy. Výskyt podporujú technológie spracovania pôdy s vynechaním orby.
Príznaky napadnutia
Príznaky septoriózy pšenice aj plevovej sa na rastlinách môžu objavovať vo všetkých vývojových fázach a na všetkých nadzemných častiach rastliny. Na klíčnych rastlinkách sú viditeľné hnedé nekrotické škvrny a deformácie klíčkov. Typické príznaky sa objavujú na najstarších listoch, v niektorých rokoch už na jeseň, ale hlavne pred začiatkom jari a na jar. Primárnym príznakom sú široko oválne, sýto zelené, „olejové“ škvrny, ktoré sa šíria, stávajú sa nepravidelnými, rýchlo zasychajú a na napadnutom pletive sa tvorí množstvo plodničiek huby, viditeľných ako drobné čierno-hnedé bodky. Napadnuté listy obyčajne odumierajú. Pri prejave ochorenia v neskorších fenofázach sa na listoch objavujú pretiahnuté žlté, rýchlo zasychajúce škvrny, ktoré často splývajú. Aj v tomto prípade sa na nich tvorí množstvo plodničiek huby. Na jednoznačné rozlíšenie od septoriózy pliev je nutné mikroskopické hodnotenie, ktoré je založené na rozdielnej morfológii spór oboch húb.
Septorióza pšenice patrí k veľmi rozšíreným ochoreniam pšenice, vyskytuje sa plošne, podľa priebehu počasia a konkrétneho pozemku sa líši početnosť a intenzita napadnutia porastov.
K ochranným opatreniam patrí výsev uznaného, moreného osiva, kvalitné zapravenie infikovaných pozberových zvyškov, včasná likvidácia výmrvu a voľba odolnejších odrôd. Zatiaľ hlavným ochranným opatrením je fungicídny postrek, ktorý sa aplikuje podľa potreby, obvykle približne v dobe klasenia. Pri skorom výskyte sa doporučuje ošetrenie od fázy BBCH 32, t. j. druhé kolienko, niekedy aj od BBCH 25, t. j. koniec odnožovania.
Rovnako septorióza pliev patrí k najrozšírenejším ochoreniam pšenice. V prípade včasného napadnutia klasov môže byť úroda znížená o 20 až 30 percent. Počiatočné príznaky by bolo možné zameniť za príznaky napadnutia septoriózou pšenice. Pre vznik infekcie a šírenie ochorenia je treba aspoň 15 hodín zvlhčenia rastlín, najintenzívnejšie sa škvrny na listoch objavujú pri vyššej teplote 20 až 27°C.
Ochrana porastov
Množstvo fungicídov proti septoriózam dáva možnosť výberu účinných látok cielene. Azoly liečia choroby, strobiluríny pôsobia viac preventívne, mancozeb kontaktne. Kombináciou rôznych účinných látok dosiahnete preventívny aj dlhodobý účinok.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
