Trvalým cieľom ochrany rastlín je chránenie poľnohospodárskych kultúrnych rastlín pred chorobami, škodcami a burinami s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu úrodu a kvalitu pestovanej plodiny. Pri zabezpečovaní uvedenej úlohy je však súčasne nutné pristupovať k prírode veľmi citlivo a nenarušovať nežiaducim spôsobom jej prirodzený ekosystém.
V podstate ide o to, aby sa ochrana rastlín nebrala ako izolovaná pracovná operácia, ale aby bola chápaná v súvislostiach so všetkými pestovateľskými opatreniami. Všetky opatrenia smerujúce k dosiahnutiu produkcie zdravších potravín sa musia vzájomne zladiť tak, aby bola podporená prirodzená odolnosť plodín, udržaná úrodnosť pôdy a chránená rozmanitosť živočíšnych i rastlinných druhov. S tým súvisí pojem integrovaná ochrana rastlín, čo je spôsob, ktorý využíva všetky ekonomické, ekologické a toxikologicky prijateľné metódy na reguláciu škodlivých organizmov a ich udržanie pod hladinou škodlivosti s prednostným zámerným využívaním prirodzených obmedzujúcich faktorov. Prednostne by sa mali využívať prirodzené ochranné faktory, tzn. vykonávať preventívne opatrenia. Až keď tieto opatrenia nepostačujú, možno uvažovať o tzv. priamych metódach ochrany.
Ochrana rastlín z pohľadu ekológie a ekonomiky
Pri ekologickom pohľade je jasné, že je potrebné v prvom rade preferovať nepriame metódy ochrany rastlín, kam môžeme všeobecne zahrnúť voľbu technológie „šitej na mieru“ (v závislosti od pestovanej plodiny a výrobných podmienok) a rešpektovanie zásad správneho hospodárenia. Podľa postupnosti jednotlivých krokov je možné hovoriť najmä o priamych mechanických metódach (zásahoch), kam patrí hlavne mechanické ničenie burín a škodcov v priebehu vegetácie. Efekt použitia príslušných strojov a náradia je vo včasnosti zásahu, stupňa zaburinenia, druhu burín, fyzikálnych vlastnostiach pôdy, klimatických podmienkach a správnom nastavení pracovných nástrojov. Prednosti mechanickej regulácie burín spočívajú predovšetkým v zlepšení pôdnej štruktúry, aktivizácii života v pôde, odstránení problémov s rezistenciou burín, znížení utuženia pôdy a obmedzení, alebo vylúčení používania herbicídov. Nedostatkom mechanickej regulácie burín je závislosť na klimatických podmienkach, často vyššie obstarávacie a prevádzkové náklady u niektorých používaných strojov. Určitým nedostatkom môže byť aj to, že percento úspešnosti regulácie burín nie je tak vysoké ako pri použití herbicídov - zmyslom ochrany rastlín v ekologických systémoch pestovania plodín však často nie je úplná likvidácia burín, ale len ich obmedzenie na prípustnú mieru.
Z priamych metód sú jednoznačne najviac rozšírené chemické metódy ochrany rastlín. Sú najúčinnejšie, je tu vysoká selektivita účinku, ich nevýhodou je však to, že sú výrazne toxické, majú reziduálne účinky a sú drahé, čo má výrazný vplyv na ekonomiku hospodárenia. Mali by sa preto používať len tam, kde je to nevyhnutné. Pri rozhodovaní sa o aplikácii je často potrebné vychádzať zo stanovených prahov hospodárskej škodlivosti burín a kritických čísel napadnutia porastov škodcami, z krátkodobých prognóz výskytu hlavných škodlivých činiteľov a signalizácie optimálnych termínov zásahov. V súčasnosti je potrebné využívať najmodernejšiu navigačnú a senzorovú techniku pri presnej lokalizácii zasiahnutých miest s následnou cielenou aplikáciou (systém precízneho poľnohospodárstva).
Potreba zníženia strát pri aplikácii prípravkov
Pri aplikácii chemických prípravkov sú v súčasnosti stále veľké rezervy. Podľa odborných odhadov publikovaných v niektorých literárnych zdrojoch sa 20 ± 50% spotrebovaných pesticídov používa zbytočne, často sa stupeň napadnutia porastov zveličuje, ošetruje sa vo nevhodnom času, nezodpovedajúcim prípravkom, alebo nevhodnou aplikačnou technikou. Aplikačné straty sa pohybujú v rozmedzí 20 ± 40% u poľných plodín, kde sa v prevažnej miere využívajú postrekovače a 60% u špeciálnych plodín, kde sú využívané rosiče. Do celkovej hodnoty vykazovaných strát je pritom zaradený tzv. úlet, odpar, povrchový odtok a priesak prípravkov do spodných vôd. Príčiny (rezervy) sú jednak v konštrukcii strojov a ďalej v užívateľskej sfére (v podmienkach prevádzky, načasovania zásahu, udržiavania strojov a pod.).
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
SPU Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
