Máme za sebou náročný rok poznačený pandémiou koronavírusu a následnými opatreniami. Tieto sa výrazne dotkli aj podnikateľského sektora. Aký to bol rok pre slovenských hydinárov? Na otázky odpovedá Ing. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS).
rn rozhovor
„Plynulé zásobovanie trhu hydinou a vajíčkami aj v náročných podmienkach núdzového stavu a lockdownu bolo každodenným imperatívom všetkých slovenských hydinárov. Hoci niekoľko mesiacov pracovali v náročných podmienkach spôsobených absenciami pozitívne testovaných zamestnancov, prípadne tých, ktorí boli nútení zostať v karanténe, slovenskej hydiny a vajec bol na trhu dostatok.
Kŕmiť hydinu, starať sa o ňu a ani porážať ju sa nedá online, a tak farmy a prevádzky museli fungovať v režime zohľadňujúcom každodenné potreby zvierat, ale plne rešpektujúcom prísne epidemiologické opatrenia. Rástli nám náklady na hygienu, vrátane testovania zamestnancov vo väčších firmách, zvýšilo sa vyplácanie nadčasov pre pracovníkov zastupujúcich kolegov v karanténe.
Tým, že boli dlhodobo zatvorené stravovacie zariadenia, alebo fungovali iba v obmedzenom režime, mierne klesol aj odbyt hydinového mäsa a vajec. Väčším problémom je to, že podobná situácia bola aj v okolitých krajinách, ktoré majú vysokú nadprodukciu hydinového mäsa a vajec. Tieto prebytočné produkty vo zvýšených množstvách dovozcovia dodávali na slovenský trh za ceny výrazne nižšie ako sú výrobné náklady slovenských hydinárov. Táto situácia vyvolaná koronakrízou ešte viac poukazuje na finančnú podvýživenosť slovenského hydinárskeho odvetvia z domácich zdrojov. Hoci sme viac ako konkurencieschopní v kvalite, zdravotnej nezávadnosti či v čerstvosti hydiny a vajec, za kratší koniec ťaháme pri cenách, ktoré sú pre väčšinu spotrebiteľov rozhodujúce. Znepokojujúce je, že doteraz sa zodpovední vážnejšie nezaoberajú s vyrovnaním podpôr do sektoru hydinárstva s úrovňou okolitých krajín, ako aj kompenzáciami za straty spôsobené pandémiou.“
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 23.
