Dôležitou podmienkou zvládnutia žatevných prác v každom poľnohospodárskom podniku je aj zabezpečenie veľkého počtu manipulačných operácií, ktoré súvisia so zberom slamy a celým systémom manipulácie napr. so zlisovanými balíkmi. V závislosti od výrobných podmienok podniku môžu tieto manipulačné práce predstavovať významný logistický problém.
V dobách, kedy bol aplikovaný dvojfázový spôsob zberu, boli celé nadzemné časti rastlín pokosené kosami s hrablicami, prípadne ľahšími pružinami a zviazané do snopov, ktoré boli na pozemku vyrovnané do kôpok (panákov). Po preschnutí boli celé snopy odvezené k miestu výmlatu, ktorý nemusel na zber bezprostredne nadväzovať. Nevznikali tak zvýšené náklady v súvislosti s oddelenou manipuláciou a dopravou slamy. S nástupom obilných kombajnov, kedy je slama separovaná od hlavného produktu priamo na pozemku, je zber jej nutnou operáciou, ktorú je potrebné vykonať pred nasledujúcimi agrotechnickými zásahmi na pozemku. Netýka sa to však všetkej dopestovanej slamy.
V súčasnej praxi je často aplikovaný systém rozdruženia a následného rozptýlenia slamy po pozemku drvičom umiestneným v zadnej časti kombajnu. V prípade tohto postupu je jediným možným spôsobom využitia slamy jej zapracovanie do pôdy, najlepšie v kombinácii s dusíkatým hnojivom. Efektivita tohto spôsobu využitia je do istej miery závislá od počasia. V prípade nedostatku vlahy je účinnosť rozkladu a následného fixovanie živín v pôde nižšia. Pri následnej príprave pôdy a sejbe môžu nerozložené zvyšky, najmä pri využívaní bezorbových technológií, spôsobiť komplikácie.
V niektorých krajinách sú na kombajnoch miesto žacieho ústrojenstva hojne využívané vyčasávacie adaptéry typu „striper“, vďaka činnosti ktorých sa stáva súčasťou strniska prakticky všetka slama. Tým sa objem slamy, ktorú je nutné spracovať, výrazne znižuje, alebo úplne mizne.
Z dôvodov zvýšenia výkonnosti kombajnov boli už v minulosti niektoré odrody obilnín šľachtené na nízku výšku stoniek, teda malé množstvo slamy. Pri zbere niektorých plodín (repka, konope) je zase zníženie prietoku hmoty kombajnom riešené tým, že časť rastlín sa semenami je oddelená vyššie nad zemou, čím sa väčšina stoniek stane súčasťou strniska.
Pri využití slamy ako hnojiva, alebo pri energetickom využití je dôležité jej analytické zloženie. V pomerne širokom rozpätí môže kolísať napríklad obsah stopových prvkov a ťažkých kovov. Rozdiely sú aj v obsahu základných prvkov alebo popola. Všetky druhy slamy však majú vysoký podiel uhlíka. To je vhodná vlastnosť z hľadiska energetického využitia aj aplikácie do pôdy, či už v podobe hnoja, kompostu alebo i priamej aplikácie v kombinácii s dusíkatým hnojivom. Obsah popola je vyšší ako u dreva, ale nedosahuje hodnôt, aké má napríklad uhlie. Výhrevnosť suchej slamy sa pohybuje v rozmedzí 15-18 MJ.kg-1, čo sú hodnoty porovnateľné s hnedým uhlím. To robí slamu zaujímavou z energetického hľadiska.
V prípade potreby zberu slamy je jej nevýhodou z hľadiska ďalšej manipulácie a využitia nízka merná (objemová) hmotnosť. Na riadku po vymlátení sa pohybuje merná hmotnosť slamy v závislosti od obsahu vody v rozmedzí 50-100 kg.m-3. Táto skutočnosť robí všetku manipuláciu a dopravu v tomto stave ekonomicky úplne nevhodnou. Preto je súčasťou všetkých realizovaných postupov využitia slamy zvýšenie jej mernej hmotnosti.
Technologické postupy zberu slamy
K dispozícii sú rôzne postupy a riešenia rôznych variantov strojných liniek, zabezpečujúcich technologický proces zberu, manipulácie a dopravy slamy.
V súčasných podmienkach prevahy bezpodstielkových spôsobov chovu ošípaných a hovädzieho dobytka, kedy nie je nutné použiť väčšinu produkcie slamy ako materiál pre podstielanie, je možné ponechať do poslednej chvíle otvorené rozhodnutie, či bude slama rozdrvená, rozhodená a aplikovaná do pôdy, alebo bude zhodnotená ako priemyselná surovina alebo palivo.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
