Súčasťou bežnej pratotechniky na lúkach a pasienkoch je uplatňovanie rôznych zásahov biologickej, chemickej, ale aj mechanickej povahy.
Zásahy rešpektujú biológiu a ekológiu trávnej mačiny aj lúčno-pasienkových porastov, zlepšujú fyzikálne a biologické pomery pôdy, menia floristické zloženie a tým následne aj produkčné a kvalitatívne parametre krmu. Nepoužívajú sa však paušálne, ale vždy podľa podmienok stanovišťa a aktuálneho stavu porastu.
Nedostatočným využívaním trávnych porastov sa vytvárajú nerovnosti, čím sa mení mikroreliéf a zhoršuje sa mechanizačná dostupnosť povrchu pôdy pre zberové linky. Nerovný povrch bráni nielen pri kosbe, zbere krmovín, ale spôsobuje aj značné škody, zvyšuje poruchovosť mechanizmov.
Keď sa povrch dlhodobejšie neošetruje, vznikajú prerastené krtince, mačina sa prerieďuje, zvyšuje sa zastúpenie burinných druhov. Zvýšenie produkčnej schopnosti porastov preto súvisí s úpravou povrchu pôdy. Každoročne čo najskôr na jar sa pravidelnou povrchovou úpravou odstraňujú prekážky pre obhospodarovanie trávnych porastov. Tým sa docieli vyrovnanosť povrchu trávneho porastu a zachovanie priaznivého floristického zloženia.
Z bežných a najrozšírenejších opatrení je bránenie. Má význam hlavne na zanedbaných, degradovaných a extenzívnych plochách pri odstraňovaní stariny, preriedení silne zahustených, splsnatených porastov, ale aj pri tvorbe prísušku po aplikácii vyššej dávky hnojovice, avšak vždy spojený s prísevom chýbajúcich hodnotných druhov tráv a ďatelinovín.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. ZUZANY KOVÁČIKOVEJ, PhD. z NPPC - Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 26.
