Každý si snáď už všimol, že posledné dva roky sú orechy v druhej polovici leta akési čierne. Keby len to, ale aj jadro je scvrknuté a často aj plesnivé. Skrátka nie sú použiteľné. Spôsobuje to mucha, lepšie povedané muška, vrtivka orechová - Ragoletis completa (Tephritidae, Diptera). V poslednej dobe sa o tejto muške mnoho popísalo, ale ochrana proti nej sa významnejšie nepraktizuje. Častokrát dostávajú prednosť radikálne riešenia, t. j. napadnutý orech je vypílený, čo je veľká škoda – zničiť niekoľkoročný alebo niekoľko desaťročný strom v plnej rodivosti.
Je ale naozaj nutné orechy vypíliť? Dajú sa ochrániť tak, aby opäť prinášali zdravé plody? Je to možné a povieme si ako uplatniť ochranu.
Vrtivka orechová - čo je to za škodcu?
Vrtivka orechová (Ragoletis completa) je drobná muška, telo má dlhé 4 až 6 mm. Hruď je žlto-hnedej farby až hrdzavá so žltou škvrnou, hlava je tiež žltá a oči sú zelené. Krídla sú priehladné so štyrmi tmavými pásikmi. Samičky sú väčšie od samčekov a líšia sa aj tvarom bruška, kde na jeho konci majú sploštenú kužeľovitú pošvu, v ktorej je teleskopicky zasunuté kladielko. Samičky majú stehná nôh svetlejšie kým samčeky až čierne. Pochádza zo Severnej Amerike. Do Európy bola zavlečená na prelome 80 a 90 rokov 20. storočia, najprv bola zistená vo Švajčiarsku a Taliansku (1986). Ďalej sa rozšírila do Nemecka a Slovinska (1997), následne do Belgicka, Bosny a Hercegoviny, Francúzka, Chorvátska, Maďarska, Holandska, Rakúska, Česka (2017), Srbska a Slovenska (2018).
Vrtivka orechová prezimuje v štádiu kukli v pôde pod stromami. Imága vyletujú začiatkom júla a vyskytujú sa až do konca septembra, najpočetnejší výskyt je v júli a auguste. Dospelé jedince žijú cca 40 dní. Osem dní po objavení sa múch prichádza k páreniu. Po niekoľkých dňoch po párení samičky kladú vajíčka pod povrch zeleného oplodia. Z vajíčok sa za päť dní liahnu larvy a živia sa v oplodí tri až päť týždňov. Larvy nedokážu preniknúť cez škrupinu a tak jadro vo vnútri zostáva nepoškodené (na rozdiel od bakterióz, dôsledkom čoho jadro černie). Dorastená larvy opúšťa oplodie a v pôde, v hĺbke 10 – 15 cm sa zakuklí a prezimuje.
Škodlivosť
Škodia larvy vyžieraním oplodia, dôsledkom týchto poškodení a tiež aj infekcie baktériami a kvasinkami vytvárajú sa najprv hnedé neskôr čierne škvrny, postupne sčernie celý plod. Hniloba preniká aj k semenu. V prípade skorého napadnutia sú plody scvrknuté, mäkké a predčasne opadávajú.
Možnosti ochrany
Z mechanických spôsobov ochrany sa na jar odporúča prekryť fóliou pôdu pod stromami, aby sa zabránil výlet dospelých jedincov (múch) z pôdy.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
