„Zarybnenie každoročne rastie. Je to tým, že stúpa počet členov SRZ a od rybárov sa vyberie viac financií. Z nížinných rýb začíname na jar vysadzovať najskôr rýchlenú šťuku a zubáča, postupne potom prechádzame na vysádzanie rýchleného a ročného kapra. Neskôr vysádzame do revírov dvojročné a trojročné kapry. Tie tvoria podstatnú časť násad v objeme asi 400 – 450 ton ročne,“ priblížil Gulas.
Ako dodal, obrovské produkčné výpadky spôsobujú kormorány. V tomto roku urobil rybožravý predátor najväčšie škody v chovnom zariadení v Uzovskej Panici v okrese Rimavská Sobota, kde sa pre nálety kormoránov znížila len v jednom výrobnom stredisku produkcia kapra o 36 ton.
„Obrovský problém s kormoránom máme aj na rybníkoch v Číčove. Tam nám vyhlásili chránené vtáčie územie, kormorány preto nemôžeme ani strieľať, ani plašiť. Vo vyššom stupni ochrany je aj zariadenie v Uzovskej Panici. Sme bezmocní, môžeme sa len pozerať, aké škody nám tam kormorány robia. A náhrady reálnej škody sa nikdy nedočkáme. Ak totiž kormorán zožerie kapra a odletí s ním, nikto už nerieši, do akej veľkosti by ten kapor ešte dorástol,“ skonštatoval šéf výroby.
Výpadky vlastnej produkcie tak musí podľa neho SRZ riešiť nákupom násad od iných slovenských producentov združených vo zväze chovateľov rýb a od vybraných dodávateľov v Českej republike.
Rybochovné zariadenia SRZ vyprodukujú ročne aj asi 50 ton násady dvojročného pstruha dúhového a približne 10 ton dvojročného pstruha potočného. Mestské a miestne organizácie odoberajú od SRZ aj ikry pstruha potočného a dúhového. V liahni pre stredné a západné Slovensko v Slovianskej doline vyprodukujú asi dva milióny ikier pstruha potočného a asi 1,5 milióna ikier pstruha dúhového. Liaheň vo Svite slúžiaca na zarybnenie východného Slovenska vyprodukuje asi 400.000 ikier pstruha potočného.
(tasr)
