Vzhľadom na klimatické zmeny sa v posledných rokoch intenzívnejšie rozširuje výmera pozemkov pod závlahou aj v podmienkach SR. Pre závlahy predstavujú veľký význam aj výzvy, ktoré dodávajú podporu v danej oblasti. Avšak pri nasadení závlah v rozsiahlych oblastiach to častokrát nie je až také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Vyžaduje si to niekoľko vstupných aspektov ako zdroj vody (podzemná alebo povrchová), hlavné závlahové zariadenie (odberný objekt, čerpaciu stanicu s čerpadlami a elektromotormi, rúrovú sieť a koncový hydrant). Na druhej strane je potom otázkou, aké sa použijú pre danú plochu podrobné závlahové zariadenia. Popri týchto aspektoch netreba zabúdať na legislatívu, ktorá sa danej oblasti dotýka.
Závlahová voda sa odoberá z podzemných zdrojov, stojatých vôd, jazier, alebo tokov riek, pričom o kvalite závlahovej vody pojednáva norma STN 757143(1999). Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd ustanovuje požiadavky na kvalitu povrchovej vody, kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd, klasifikáciu dobrého ekologického stavu povrchových vôd, dobrého chemického stavu povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu povrchových vôd. Táto vychádza zo Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody a k nich prislúchajúce podrobné informácie sú uvedené v prílohe č. 1 a v prílohe č. 2 nariadenia vlády 269/2010 Z.z. (účinnosť od 1.1. 2013). Cena za odoberanie vody je závislá aj od toho ako sa realizuje odber a aké množstvo vody sa odoberá.
Z prehľadu internetových zdrojov a záverečných správ vyplýva, že výmera závlah tvorí viac ako 318 000 ha (vyplýva z materiálno-technickej základne), pričom počet závlahových čerpacích staníc bol ku koncu roka 2019 viac ako 470 ks. Celková dĺžka závlahových kanálov predstavovala viac ako 250 km a dĺžka rúrovej siete viac ako 9 000 km. Celkovo však možno povedať, že rozsah prenajatých závlah sa v priebehu rokov vyvíja a mení. Ku koncu roka 2019 bola celková výmera prenajatých závlah cez Hydromeliorácie viac ako 54 000 ha s počtom čerpacích staníc 174 ks. Z hľadiska sledovania odberov vody vyplývajúcich zo správy, ide o viac ako 17 miliónov m3 (najväčšie zastúpenie malo Dolné Považie). Z informácií o odbere závlahovej vody, ktorý bol monitorovaný cez Hydromeliorácie vyplýva, že počas posledných rokov odber značne kolísal, a to od 6 do 24 miliónov m3. Najviac zavlažovanými plodinami v roku 2019 boli osivová kukurica, zemiaky, cibuľa, cukrová repa, a trávové koberce. Medzi najväčších odberateľov v absolútnom množstve odobratej vody v závlahovej sezóne patria pestovatelia zemiakov a zeleniny, pričom niektorí odberatelia v závlahovej sezóne 2019 prekročili hodnotu 860 tis. m3.
Z výskumnej činnosti a z doposiaľ dostupných štúdií však vyplýva, že obnova strojového parku a jeho rekonštrukcia a modernizácia napomáha prispôsobovať sa novodobým trendom, zameriavajúcim sa na zvýšenie kvality práce a znižovanie spotreby vody. Prijatie moderných trendov a konceptov je mnohokrát podporované aj s rozširovaním vedomostí, zvyšovaním povedomia a správnou iniciatívou ako receptom na radikálnu revíziu manažmentu vodných zdrojov. Správne hospodárenie s vodou je základom každej úspešnej farmárskej prevádzky. Neoddeliteľnou súčasťou realizácie týchto cieľov pre moderné zavlažovacie technológie je okrem iného aj zabezpečenie hardvérových a softvérových vybavení. Zaraďujú sa sem informačné technológie, merania prevádzkových parametrov, počítačové vybavenie a koncepcie riadenia kanálov.
Modernizáciou však musia prejsť nielen podrobné závlahové zariadenia, ale aj hlavné závlahové zariadenia. Budovanie nových vyžaduje častokrát omnoho vyššie obstarávacie náklady, ako repasovanie už existujúcich. V rámci týchto opatrení sa vytvorila „Koncepcia revitalizácie hydromelioračných sústav na Slovensku“. Pretrvávajúcim problémom je však ochrana a starostlivosť o hydromelioračný majetok, ktorý je predmetom nájomných zmlúv. Najviac ohrozené sú predovšetkým neprenajaté závlahové čerpacie stanice a nadzemné časti rúrových sietí, ktoré sú neustále poškodzované krádežami a vandalizmom. To znamená, že okrem obnovy čerpacej stanice a ostatných súčastí hlavných závlahových zariadení, je treba doplniť systém ochrany. Ako príklad možno uviesť, že v roku 2019 bolo evidovaných až 13 prípadov škodových udalostí, a práve z tohto dôvodu ani tento fakt nemožno podceňovať. Z výročnej správy hydromeliorácií však vyplýva aj skutočnosť, že koncepciou iniciované podporné opatrenia 4.1 a 5.1 PRV SR na obnovu a rozvoj hydromelioračných zariadení na Slovensku neboli ku koncu roka 2019 vo fáze realizácie. Dnes je však situácia z pohľadu hlavných zariadení lepšia, pretože prebiehajú v niektorých oblastiach aj rekonštrukcie čerpacích staníc, rúrových sietí, elektroinštalácie a pod. (začiatok bol v roku 2020, cez 2021 až doteraz).
Nasadenie závlah v SR
Z pohľadu dostupných podrobných závlahových zariadení sa v posledných rokoch v závislosti od tvaru a rozlohy pozemku nasadzujú širokozáberové zavlažovače, pásové zavlažovače a miestami kvapková alebo pozičná závlaha. Novodobí poľnohospodári pri zavádzaní zavlažovania však už dnes od predajcov požadujú, aby boli tieto zariadenia ovládateľné na diaľku a informovali závlahárov o predikcii porúch. Úspešná modernizácia závlahových sústav však vyžaduje vytvorenie stratégie a následné zosúladenie kľúčových prvkov. Cieľom je potom dosiahnuť efektívnosť zvýšením produktivity a znížením spotreby vody a to aplikovaním zavlažovania podľa potreby plodiny. V ďalšom je treba dosiahnuť spoľahlivejšiu a flexibilnejšiu dodávku závlahy. Tieto prvotné vstupné operácie stoja nemalé finančné prostriedky (technické a technologické), ale na druhej strane budú ekonomicky výhodnejšie. Samozrejmosťou však je, že pred investíciou je potrebné spracovať kalkuláciu a zistiť efektívnosť návratnosti vynaložených finančných prostriedkov. Zainteresovaní zamestnanci musia prejsť školením a získať dostatočné vedomosti (ich nedostatok, ktorý pramení z nedostatočnej prípravy v škole až po priemyselnú prax, nedostatočné znalosti o potrebách fariem samotnými projektantmi → vo výsledku môžu spôsobovať neochotu zamestnávateľov ísť týmto smerom) a to nielen z hľadiska technického, ale aj technologického. Avšak, čím ďalej tým viac, sa dostávajú do povedomia autoritatívne štúdie o účinnosti moderných metód zavlažovania, vzdelávacie potreby (najmä v oblasti agronomických a inžinierskych princípov a technického navrhovania a prevádzky riadiacich systémov dodávky vody) o technológii a zavlažovaní. Z prehľadu rôznych zdrojov však vyplýva, že si to vyžaduje kombináciu vzdelávania, záujem o danú oblasť a iniciatívu.
Hardvérové riešenie SPU
Použiteľné konštrukčné zariadenia a ich vybavenie je možné doplniť o moderné prvky a komunikačné systémy, ako sa to podarilo aj výskumnému tímu z Ústavu poľnohospodárskej techniky, dopravy a bioenergetiky SPU v Nitre. Realizácia komplexného hardvérového a softvérového riešenia zberu dát si vyžadovala niekoľko špecifických a experimentálnych postupov, ako aj značné vedomosti v oblasti elektrotechniky, elektroniky, automatizácie a programovania.
Na základe dostupných zdrojov spracoval: prof. Ing. Ján Jobbágy, PhD.
Ústav poľnohospodárskej techniky, dopravy a bioenergetiky
TF SPU v Nitre
Viac sa dočítate už teraz v týždenníku Roľnícke noviny.
