V prvý septembrový týždeň mala redakcia týždenníka Roľnícke noviny možnosť zúčastniť sa 2. Dňa udržateľného poľnohospodárstva spoločnosti John Deere. Neďaleko nemeckého mestečka Oschersleben, na poliach miestnej poľnohospodárskej spoločnosti, predviedla spoločnosť John Deere pri praktických ukážkach, ako možno zvýšiť produkciu v rastlinnej výrobe pomocou moderných technológií a inovatívnych riešení. Tento deň nám dal zároveň možnosť utvrdiť sa v tom, že digitalizácia poľnohospodárstva nevylučuje udržateľný spôsob hospodárenia, šetriaci prírodné zdroje, ale naopak ho podporuje. Všetky tieto poznatky sú dôležité najmä v čase rastúcich cien vstupov, inflácie a konfliktu na Ukrajine, ktorý nám dokázal aká dôležitá je stabilná produkcia potravín s primeranými cenami.
Dôvodov, prečo spoločnosť John Deere usporiadala 2. Deň udržateľného poľnohospodárstva, je hneď niekoľko. Jedným z nich je napríklad aj cieľ spoločnosti, ktorý nesie názov Leap Ambitions. V ňom si spoločnosť John Deere stanovuje ciel ponúkať poľnohospodárom technológie a riešenia, ktoré poskytnú ekonomické a zároveň udržateľné výhody. Ide o systematické kroky smerom k optimalizácii pracovných operácií s cieľom zabezpečiť maximálne využitie každej hodiny, každej kvapky, každého semienka, každého kila a každého prejazdu po poli. John Deere zároveň pomáha farmárom splniť politické požiadavky Green Deal-u. S cieľom preukázať potenciál svojich riešení sa spoločnosť zamerala na demonštráciu systémov, ktoré je možné využiť pri pestovaní poľných plodín od sejby po hnojenie, ochranu rastlín a zber. A práve spomínané operácie boli ústrednými témami na štyroch stanovištiach, ktoré sme postupne počas nášho pobytu v Sasko-Anhaltsku navštívili. V dnešnom vydaní sa budeme venovať prvej dvojici z týchto tém.
1. Zber a plánovanie
Poľnohospodárstvo je cyklus, alebo „Po zbere je pred zberom“ – heslo prvého stanovišťa dňa hovorí za všetko. Je 8:00 ráno a práve začíname s úvodnou ukážkou. Spoločnosť John Deere tu prezentuje možnosti využitia svojho známeho systému HarvestLab 3000. No tentoraz sa nejedná o využitie na silážnych rezačkách, či cisternách na hnojovicu, ktoré je už viacerým z redaktorov známe. John Deere nám predstavuje možnosť využiť senzor aj na svojich obilných kombajnoch. Aký má však táto novinka prínos pre prax? Čo tým získame? Podľa spoločnosti John Deere je výsledky zberu nutné analyzovať exaktne tak, aby bolo možné vyvodiť závery použiteľné pri pestovaní nasledujúcej plodiny. To sedí... My však už dnes dávno využívame úrodové mapy, tak v čom konkrétne nám dokáže pomôcť systém HarvestLab? Správna otázka... Kľúč je v tom, že so zavedením HarvestLab 3000 NIR senzoru pre obilné kombajny dokáže John Deere ponúknuť analýzu kvality úrody a obsahu živín v zberaných plodinách nepretržite a v reálnom čase. Povedzme, že sa jedná o „laboratórium“ dostupné priamo v kombajne. Stanovením vlhkosti, škrobu, bielkovín a obsahu oleja, môže následne poľnohospodár profitovať na rôznych úrovniach. Vďaka senzoru HarvestLab 3000 dokáže poľnohospodár zistiť, či zberá pšenicu potravinárskej, alebo kŕmnej kvality a rozdeliť ich následne do rôznych častí skladu. To by sa v praxi robilo asi len veľmi ťažko, ale možné to je, ak sa jedná o súvislé plochy. Systém zároveň prináša možnosť lepšej dokumentácie úrody vďaka zaznamenávaniu kvality zrna v špecifických lokalitách danej parcely, či napríklad porovnávať kvalitu jednotlivých pestovaných odrôd. A nesmieme zabudnúť, že poľnohospodár získa prehľad o tom, na ktorých častiach parcely rastliny skutočne využili výživový potenciál aplikovaných hnojív do zvýšenia výnosov, alebo obsahu bielkovín.
Pri zvýšení cien hnojív o 300 % zachraňujú poľnohospodárov momentálne len výkupné ceny komodít. Mám nízke výnosy, pretože som aplikoval málo hnojiva a mal by som na budúci rok na tejto časti parcele viac prihnojiť? Alebo by som mal aplikovať menej hnojiva tam, kde mám dobré úrody aj bez neho? Na toto všetko dokáže HarvestLab odpovedať meraním hladín bielkovín v pšenici a jačmeni.
Lekcia z presného poľnohospodárstva: Stratégia zníženia dávky dusíka, napríklad v ozimnom jačmeni, tam kde jeho aplikácia neprináša žiaden benefit a presunutie tohto ušetreného hnojiva na inú, deficitnú časť parcely má za následok nákladovo efektívnejšie využitie umelých hnojív. Ako je to však v porastoch repky?
Podľa spoločnosti John Deere má HarvestLab potenciál získať pre poľnohospodára dodatočný príjem 50 €/ha. Obsah vyaplikovaného dusíka totiž určuje obsah bielkovín a oleja v šešuliach, no nie práve pozitívnym spôsobom. Zlá správa je, že pri pestovaní repky dochádza často ku negatívnemu efektu spôsobeného prehnojovaním, pretože s množstvom prijatého dusíka stúpa obsah sušiny v šešuliach a zároveň v nich klesá obsah oleja. Olej a bielkoviny si tu totiž navzájom konkurujú. Vysoký podiel bielkovín je teda indikátorom aplikovania vysokých dávok dusíkatých hnojív. Uveďme si príklad: Pri výnose repky 4 t/ha a obsahu oleja 42 % získame pri tohtoročných cenách 3 200 €/ha, pričom do hnojiva sme investovali 459 €/ha. V prípade výnosu repky 3,86 t/ha a obsahu oleja 42,6 % získame pri predaji 3 116 €/ha, pričom do hnojiva sme investovali 324 €/ha. Práve z tohto výpočtu je podľa spoločnosti John Deere zrejmé, že v prípade aplikácie nižších dávok dusíkatých hnojív dokážeme na každom hektári získať 50 €.
Teraz prichádza na rad softvér - všetky hodnoty je možné zaznamenať v operačnom stredisku John Deere. Zo získaných hodnôt zo špecifických lokalít môže následne agronóm určiť plán hnojenia pre následnú plodinu. Touto cestou môže poľnohospodár prejsť od plošnej aplikácie k hnojeniu, ktoré využíva úrodový potenciál pôdy. Nejde len o maximalizáciu výnosov, ale aj o zloženie určujúce kvalitu výsledného produktu. V prípade pšenice je to napríklad obsah bielkovín, v prípade repky naopak obsah oleja.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
