Cikáda viničová, Scaphoideus titanus, je najvýznamnejším vektorom fytoplazmy, pomenovanej ako Candidatus Phytoplasma vitis, pôvodcu choroby zlaté žltnutie viniča (grapevine yellows - Flavescence doreé FD). Cikáda viničová sa na Slovensku vyskytuje už dlhodobo, choroba bola zistená len minulý rok v okrese Nové Zámky. Zlaté žltnutie viniča je karanténe ochorenie v Európskej únii preto ÚKSUP nariadil dotknutému subjektu opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu choroby. Ako zabrániť aby sa táto choroba dostala do vášho vinohradu? Proti tejto chorobe neexistuje priame ochranné opatrenia, pravda je ale rad preventívnych opatrení. Zabrániť jej šíreniu sa dá reguláciou jej vektora. V tomto článku dávame návod ako efektívne robiť reguláciu tejto cikády.
Čo sú to fytoplazmy?
Fytoplazmy sú prokariotské organizmy, baktérie, menšie ako jeden mikrometer. Nemajú bunkovú stenu, ale len bunkovú blanu a preto nemajú stály tvar. Nedajú sa dopestovať na umelej výžive a rozmnožujú sa jedine v hostiteľských rastlinách a v tele vektorov. Symptómy, ktoré spôsobujú na rastlinách, sú veľmi podobné symptómom, ktoré zapríčiňujú vírusy a preto sa v minulosti považovali za virózy. V roku 1964 boli zaradené medzi mykoplazmy a v roku 1994 boli pomenované ako fytoplazmy. Identifikácia fytoplaziem je možná iba molekulárnymi metódami. Na základe analýz DNA fytoplazmy sa môžu rozlíšiť jednotlivé skupiny a podskupiny fytoplaziem na viniči. Najvýznamnejšie fytoplazmózy (choroby spôsobené fytoplazmami ) viniča v Európe sú:
- zlaté žltnutie viniča - Flavescence doreé (FD) - pôvodcom choroby je fytoplazma pomenovaná ako Candidatus Phytoplasma vitis,
- stolbur viniča - Bois noir (BN) „čierne drevo“, pôvodcom choroby je fytoplazma pomenovaná ako Candidatus Phytoplasma Solani.
Obe choroby sa šíria nakazeným sadovým materiálom a vektormi – prenášačmi. FD prenáša cikáda - Scaphoideus titanus a BN cikáda žilnatka vírusonosná - Hyalesthes obsoletus.
Symptómy, ktoré zapríčiňujú tieto dva druhy fytoplazmy, sú veľmi podobné a nedá sa jednoznačne rozlíšiť o ktorú chorobu ide. Rozlíšiť sa dajú len molekulárnymi metódami (PCR). Napadnuté rastliny na jar neskôr pučia alebo vôbec nepučia. Najcharakteristickejší symptóm na listoch je zmena farby, u bielych odrôd listy žltnú a majú kovový lesk, kým modré odrody majú sčervenené listy. Pozdĺž hlavnej žilky na liste sa vytvárajú najprv malé škvrny, ktoré sa šíria a prichádza k zmene farby vedľa hlavného nervu. Okraje listov sú zvinuté smerom dole a nadobúdajú tvar trojuholníka. Listy sú stvrdnuté a krehké, ľahko sa lámu. Súkvetia vädnú a opadávajú, násada strapcov je menšia a nepravidelná. Výhonky napadnutých rastlín sú tenké a gumovité, nedochádza k zdrevnateniu letorastov a tieto letorasty majú predlženú vegetáciu. Intenzita symptómov sa mení v závislosti od odrody.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.