Niektorí výskumníci ponúkajú spreje, iní chemicky vylepšené vrecúška, ktoré môžu spomaliť proces dozrievania ovocia. Ďalší vyvíjajú digitálne senzory, ktoré dokážu povedať presnejšie ako etiketa, kedy je ešte mäso bezpečné na konzumáciu. A balíčky pripevnené k hornej časti krabice s hranolkami využívajú termodynamiku, aby ich udržali chrumkavé.
Podľa odborníkov narastajúce povedomie o plytvaní potravinami a s tým spojené neuveriteľné škody, finančné aj na životnom prostredí, viedlo k zvýšeniu úsilia o zmiernenie tohto plytvania.
V roku 2019 sa nepredalo alebo nezjedlo okolo 35 % z 229 miliónov ton potravín dostupných v USA, uviedla ReFed, skupina, ktorá študuje plytvanie potravinami.
Potravinový odpad je najväčšou kategóriou materiálu umiestňovaného na komunálnych skládkach podľa Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia, ktorá pripomína, že hnijúce potraviny uvoľňujú metán, problematický skleníkový plyn.
ReFed odhaduje, že vďaka high-tech obalom by ročne mohlo skončiť na skládkach o 500.000 libier (226.796,185 kilogramu) potravín menej.
Medzi produktmi vo vývoji je senzor spoločnosti Innoscentia so sídlom v Štokholme, ktorý dokáže určiť, či je mäso bezpečné v závislosti od nahromadenia mikróbov v jeho obale. A Ryp Labs so sídlom v USA a Belgicku pracuje na nálepke, ktorá by uvoľňovala paru a spomalila dozrievanie.
Startup SavrPak založený v roku 2020 Billom Bergenom, leteckým inžinierom, ktorý bol unavený z rozmočeného jedla v obedári, vyvinul vrecko na rastlinnej báze. Je vyrobené z materiálov bezpečných pre potraviny, schválených americkým Úradom pre potraviny a liečivá. Zmestí sa do krabice na obed a absorbuje kondenzát, čím pomáha udržiavať jedlo vo vnútri horúcejšie a chrumkavejšie.
Spoločnosť Apeel zase ponúka sprej, ktorý pomáha udržať v ovocí a zelenine vlhkosť a prepúšťať von kyslík, čím sa predĺži čas, dokedy sú čerstvé. Apeel tvrdí, že takto ošetrené avokádo môže vydržať čerstvé niekoľko dní navyše, zatiaľ čo citrusové ovocie vydrží niekoľko týždňov. Povlak je vyrobený z purifikovaných mono- a diglyceridov, ktoré sú bežnými potravinárskymi prísadami. Problémom však je, že takto ošetrené produkty sú drahšie.
Kroger, najväčší americký reťazec potravín, tento rok preto ukončil svoje viacročné partnerstvo s Apeel Sciences, pretože zistil, že spotrebitelia nie sú ochotní platiť viac za produkty natreté alebo nastriekané jedlým náterom.
Existuje aj ďalšia veľká prekážka pri vymýšľaní inovácií na konzervovanie potravín - každý potravinový výrobok má svoje vlastné biologické zloženie a požiadavky na manipuláciu. Aj komplikovanosť niektorých postupov spôsobila ich zlyhanie.
Niektoré spoločnosti preto považujú za lepšie spoliehať sa na osvedčené technológie – ale novými spôsobmi.
Veda je sľubná, ale je to len časť riešenia, upozornila Yvette Cabrereová z rady pre obranu prírodných zdrojov. Väčšina potravinového odpadu pochádza totiž z domácností. Zmenšenie veľkosti porcií, nákup menšieho množstva jedla naraz alebo zlepšenie presnosti štítkov s dátumom by tak podľa nej mohli mať väčší vplyv na plytvanie ako technológie. "Celkovo ako spoločnosť si nevážime jedlo tak, ako by sme si ho vážiť mali," dodala Cabrereová.
(tasr)
