Ako u nás, tak aj v zahraničí získavajú manipulátory v poľnohospodárskych podnikoch značnú obľubu a postupne vytláčajú samohybné čelné nakladače nielen v živočíšnej výrobe a pri ložných operáciách v skladoch, ale aj pri manipulácii s materiálom priamo na poli.
Manipulátory, ktoré boli pôvodne konštruované pre stavebníctvo, sú pre využitie v poľnohospodárskej prevádzke upravované a radom výrobcov aj priamo konštruované. Vyznačujú sa nielen výbornými manévrovacími schopnosťami, dostatočnou výškou zdvihu, zodpovedajúcou silou pri zasunutom aj vysunutom ramene výložníka, ale aj možnosťou agregácie so špecializovanými nadstavbami.
Manipulátory je možné rozdeliť na malé teleskopické manipulátory a klasické teleskopické. Malé teleskopické manipulátory tvoria prechod medzi teleskopickými manipulátormi a malými nakladačmi. Rovnako ako klasické manipulátory sú vybavené teleskopickým výložníkom obvykle so zdvihom do 4 m a zdvíhacou silou do dvoch ton. Tieto manipulátory bývajú vybavené motormi s výkonom 80 až 100 koní. Pojazd býva hydrostatický. Klasické manipulátory sa vyznačujú zdvihom ramena 7 až 10 m a zdvíhacou silou 3 až 4,5 t.
Dôležitou podmienkou pre prácu manipulátora nielen v poľnohospodárstve, ale aj v komunálnej sfére sú dobré trakčné schopnosti, ktoré zaručujú bezpečný pohyb stroja nielen na spevnených a upravených komunikáciách, ale aj na nespevnených plochách.
Základ každého manipulátora tvorí robustný rám a kvalitný podvozok. Rám manipulátorov býva rebrinového alebo priehradového typu a slúži nielen na pripojenie náprav, motora, výložníka a kabíny, ale tiež je významným stabilizačným prvkom, ktorý ovplyvňuje bočný pohyb stroja, čo je dôležité predovšetkým pri požiadavke na presné uloženie nákladu.
Rameno výložníka
Rameno manipulátora (výložník) pozostáva z dvoch až štyroch sekcií, záleží na potrebnom maximálnom dosahu. Posuv sekcií ramien môže byť ovládaný hydraulicky, mechanicky (reťaze) alebo kombináciou hydrauliky a mechaniky. Bod uchytenia ramena výložníka ovplyvňuje výšku ťažiska stroja a výhľad obsluhy z kabíny. Spravidla je rameno uložené nízko a vzadu za kabínou obsluhy. Posunutie bodu otáčania ramena do zadnej časti konštrukcie zlepšuje aj stabilitu stroja. Poloha uchytenia ramena na stroji ovplyvňuje nutnosť používania dodatočných závaží. Presné vedenie sekcií ramien zaručujú klzáky vyrábané z materiálov vysoko odolných proti opotrebeniu s veľmi nízkym koeficientom trenia.
Klzáky na koncoch každej sekcie umožňujú optimálne nastavenie sekcií ramena ako pri montáži, tak aj presné vymedzenie vôle pri prevádzkovej údržbe.
Výložník manipulátora je navrhnutý pre vysoké prevádzkové zaťaženie. Maximálna nosnosť manipulátora je až 4500 kg a maximálna výška zdvihu je 9 m (aj viac). Stabilita ramena pri práci v teréne býva zaistená aktívnym svahovým vyrovnávaním celého stroja, prípadne pri strojoch bez svahového vyrovnávania hydraulickým systémom aktívneho odpruženia ramena. Odpruženie ramena znamená zlepšenie práce stroja minimalizovaním strát prepravovaného materiálu.
Motor
V závislosti na výrobcovi sú manipulátory poháňané motormi rôznych. Výkon motora manipulátorov sa pohybuje od 70 do 110 kW. Umiestnenie motora býva v závislosti od konštrukcie vedľa kabíny alebo za ňou. Obe riešenia majú svoje výhody a nevýhody. Vzadu uložený motor pôsobí ako protiváha vysunutého ramena, pri bočnom umiestnení je potom možné uložiť rameno čo najďalej v zadnej časti stroja a vylepšiť tak silové pomery na ramene výložníka. Väčšina výrobcov využíva práve bočné umiestnenie motora. V súčasnosti je považované za štandard použitia motora, ktorý spĺňa najprísnejšie emisné normy.
Pohon pojazdu
Výrobcovia manipulátorov volia rôzny spôsob pohonu pojazdu. Využíva sa pohon s mechanickou prevodovkou a hydrodynamickým meničom (hydrodynamický pohon) alebo hydrostatický pohon.
Pri hydrodynamickom pohone energia a krútiaci moment z motora prechádza do hydrodynamického meniča, v ktorom sa zvýši krútiaci moment a znížia otáčky motora. Za hydrodynamickým meničom je napojená prevodovka s rozvodovkou, odtiaľ je pohon prenášaný na predné, zadné, prípadne obe nápravy. Hydrodynamický menič v spojení s klasickou prevodovkou s mechanickým radením alebo s prevodovkou radenou pod zaťažením zabezpečuje stroju vždy plynulý rozjazd po zvýšení otáčok motora. Reverzácia chodu pod zaťažením je nutnou samozrejmosťou. Najčastejšie sú používané prevodovky štvorstupňové, ale pri niektorých typoch manipulátorov sa používajú aj prevodovky päťstupňové. Na prianie je možné vybaviť prevodovky niektorých typov manipulátorov aj plazivými rýchlosťami. Hydrodynamickému pohonu však chýba samobrzdiaci efekt systému. Preto je treba vybavovať manipulátory lepším brzdovým systémom.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
