„Pšenica tvrdá je určená výlučne na konzum, na výrobu cestovín. V kŕmnom priemysle sa nepoužíva,“ povedal Dr. Christian Gladysz, vedúci výskumu a vývoja osív, Saatbau Linz, Rakúsko.
Podobne, ako pri jačmeni jarnom, sa aj pri pšenici tvrdej forme jarnej čoraz viac presadzuje termín výsevu na jeseň s cieľom využitia zrážok zo zimného obdobia pre stabilizovanie tvorby úrody v podmienkach miernej klímy. „Trend pokračuje v prevahe pestovania ozimnej formy,“ uviedol Ch. Gladysz a predstavil výsledky z pokusov a praxe realizovaných v Rakúsku, podľa ktorých za posledných 17 rokov dosahuje pšenica tvrdá forma ozimná až o 18 percent vyššiu úrodu ako pšenica tvrdá jarná. Poukázal tiež na využitie úrodového potenciálu pšenice tvrdej formy jarnej vysiatej na jeseň, kedy dosahuje stabilne vyššie úrody ako aj kvalitu, zberá sa o dva týždne skôr ako v prípade výsevu na jar.
„Jarná forma pšenice tvrdej z výsevu na jeseň dosahuje o 20 percent vyššiu úrodu ako jarná forma vysiata na jar. Je to samozrejme záležitosť ročníka, v každom prípade je to vysoký rozdiel,“ uviedol Ch. Gladysz, poukázal pritom na fakt, že síce pestovanie pšenice tvrdej formy jarnej s termínom výsevu na jeseň je z hľadiska dosiahnutých úrod zaujímavejšie, avšak je tu riziko vymrznutia, ak sa vyskytne štandardná zima s mrazmi.
Základným šľachtiteľským cieľom je naďalej dosiahnutie vysokého úrodového potenciálu a vysokej kvality. Šľachtiteľské trendy sa v prípade jarných durumiek zameriavajú aj na odolnosť proti vymrznutiu a poliehaniu. Veľmi dôležitá je skorosť kvôli čo najefektívnejšiemu využitiu podmienok počas vegetácie, na preklenutie čoraz častejšie sa vyskytujúcich periód sucha a snahe uniknúť „mokrej“ žatve. Dôraz je kladený na dosahovanie vysokej objemovej hmotnosti a sklovitosti zrna. Ďalšie, nemenej dôležité parametre sú: hektolitrová váha, HTS, obsah proteínov, obsah žltých farbív (dôležité pre kvalitu bezvaječných cestovín) a pádové číslo.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
