Cvrček domáci (Acheta domesticus) patrí medzi jedlý schválený hmyz (schválené Európskom komisiou 2022), ktorý si získava uznanie ako ľudská potrava a tiež krmivo pre hospodárske zvieratá s potenciálom prispievať k potravinovej bezpečnosti a znižovaniu podvýživy.
Celosvetovo je udržateľné využívanie cvrčkov ako potravy alebo krmiva podkopávané nedostatkom informácií. Po nutričnej stránke však cvrček predstavuje plnohodnotný nutričný zdroj, ktorý je možné využiť nielen v potravinárstve, ale aj v iných odvetviach priemyslu.
Jedlé cvrčky sú dobrým zdrojom bielkovín, tukov, sacharidov, minerálnych látok a vitamínov. Obsah bielkovín v sušine kolíše od 18,6 do 71,1 %. Zmeny v obsahu bielkovín môžu byť spôsobené vplyvom druhu, stravy, biotopu a štádia vývoja skúmaného cvrčka. V porovnaní s obsahom bielkovín v bežných zdrojoch mäsa, väčšina jedlých cvrčkov má vyšší obsah bielkovín ako kuracie a bravčové mäso. Stráviteľnosť bielkovín cvrčkov kolíše od 50,2 do 83,9 % a tieto hodnoty sú o niečo nižšie v porovnaní s hodnotami pre vajcia (95 %), hovädzie mäso (98 %) a kravské mlieko (95 %). Na druhej strane, hodnoty stráviteľnosti bielkovín cvrčkov sú vyššie ako niektorých rastlinných bielkovín, napr. cirok (46 %), kukurica (73 %), pšenica (81 %) a ryža (66 %).
Jedlé cvrčky sú bohaté na aminokyseliny, z ktorých dominuje kyselina glutámová. Z esenciálnych aminokyselín (nevieme si ich v organizme vytvoriť, preto musia byť prijímané potravou) sú zastúpené hlavne valín (1,07 - 11,45 g/100 g sušiny), leucín (3,97 - 9,75 g/100 g sušiny) a lyzín (2,42 - 7,90 g/100 g sušiny). Rozsiahla variácia aminokyselín je spôsobená zmenami v strave, ktorú cvrčky konzumujú, štádiom vývoja, druhom, pohlavím, biotopom a metódami merania. V porovnaní s bielkovinami mäsa, cvrčky majú viac valínu ako bravčové a kuracie mäso a tiež viac fenylalanínu v porovnaní s kuracím mäsom. V porovnaní s bielkovinami obilnín, ktoré tvoria základ nášho jedálnička, bielkoviny cvrčkov dosahujú vyššie hodnoty lyzínu, tryptofánu a treonínu. Predovšetkým lyzín je dôležitý, pretože je v obilninám zastúpený v nízkych hodnotách.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Evy IVANIŠOVEJ, PhD. z SPU v Nitre - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 26.
