Vývoj nových koncepcií poľnohospodárskych traktorov je spojený s rastúcimi nárokmi na regulačné, riadiace, diagnostické a informačné zásahy. Súčasné traktory v podstate bez elektronického príslušenstva resp. elektroniky nemôže existovať. Zavádzanie elektronizácie je riešené z dvoch aspektov. Prvý je z pohľadu ekológie, kde sú nastavené prepojenia a riadenie spaľovacieho motora s ostatnými komponentmi, pre najnižšiu tvorbu emisií výfukových plynov a samotného ovplyvňovania životného prostredia. A druhým ide o zjednodušenie práce obsluhy traktora, pri riadení traktora (úvraťový mechanizmus, GPS,...).
Polstoročie elektroniky v traktoroch
Použitie elektroniky v traktoroch má už polstoročnú históriu, keď po roku 1970 sa namiesto kontaktných (vibračných) regulátorov napätia začali používať polovodičové zabudované priamo do alternátora. Samozrejme, že elektronizácia traktorov postupovala míľovými krokmi ďalej, stačí spomenúť elektronické cyklovače stieračov s plynulou intervalovou reguláciou, ďalej elektronické prerušovače smerových svetiel a mohli by sme na tomto mieste vymenovať celý rad ďalších elektronických prístrojov a zariadení. V tej dobe sa jednalo o atraktívne elektronické zariadenia, ktoré sa postupom času starli samozrejmosťou vo výbave traktorov.
Avšak po roku 1980 doslova revolučný prelom v elektronike traktorov predstavovala elektro-hydraulická regulácia trojbodového závesu (EHR) vyvinutá firmou BOSCH a známa pod označením HITCHTRONIC. Jednalo sa o elektro-hydraulickú reguláciu štvrtej generácie, keď na meranie sily v spodných ťahadlách trojbodového závesu už boli použité silomerné čapy a na meranie polohy zdvíhacích ramien bol použitý indukčný snímač ovládaný vačkou pripevnenou na hriadeli zdvíhacích ramien. Vyššie uvedené meracie členy plne nahradili zložitý regulačný mechanizmus. S odstupom času bude snáď vhodné spomenúť, že v tom čase bola k dispozícii aj elektro-hydraulická regulácia trojbodového závesu vyvinutá firmou REXROT a dokonca v bývalom Výskumno-vývojovom ústave ZTS Martin bola vyvinutá v tej dobe atraktívna tzv. združená regulácia trojbodového závesu.
Z technického hľadiska bude iste zaujímavé aspoň heslovite spomenúť aj niektoré ďalšie elektronické zariadenia napr. elektronický otáčkomer a počítač motohodín GANZ, ale zvláštnu pozornosť si zaslúži samostatný prístroj ELKON vyvinutý v Maďarsku. Bol to vlastne proporcionálny počítač motohodín, ktorý zaznamenával odpracované motohodiny ako funkciu otáčok motora a tiež zaťaženia motora na základe teploty výfukových plynov. Týmto prístrojom zaznamenané motohodiny sa stali objektívnym kritériom pre výmenu motorového oleja a tiež pre vykonávanie ďalších úkonov jednotlivých stupňov technickej údržby, prípadne diagnostiky na základe počtu odpracovaných motohodín.
Pozornosť si zaslúži tiež prístroj HESSELTRONIC, ktorý počas prevádzky traktora dával obsluhe traktora príkazy ako manipulovať s plynovým pedálom a ako riadiť prevodové stupne, samozrejme pri dodržaní agrotechnicky požadovanej pojazdovej rýchlosti traktora pri vykonávaní určitej technologickej činnosti. Funkčne rovnaký prístroj sa neskoršie vyrábal aj u nás pod označením ZETERTRONIC.
Samozrejme, že vývoj a technický pokrok v tomto smere pokračoval ďalej až do súčasného stavu ako je napokon uvedené v ďalších častiach tohto príspevku. Žiada sa však poznamenať, že dosiahnutá súčasná úroveň elektroniky traktorov bola do určitej miery podmienená aj modernizáciou jednotlivých funkčných a konštrukčných častí traktorov, ale aj vývojom jednotlivých elektronických prvkov.
Usporiadanie a prvky elektronického riadiaceho systému
Elektronické systémy obsahujú nasledovné funkčné bloky:
Snímače merajú prevádzkové podmienky jednotlivých častí traktora (napr. otáčky, teplotu motora, okolitý tlak).
Na základe dostupných informácií spracoval
doc. Ing. Ján Kosiba, PhD.
prof. Ing. Anton Žikla, CSc.
Technická fakulta, SPU v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
