Uskladnené jablká napáda viacero hubových chorôb.
Jednou z nich je horká hniloba jabĺk, ktorá sa prejavuje okrúhlymi hnedými, v strede sa prepadajúcimi škvrnami na povrchu jabĺk, ktoré často začínajú v miestach dýchacích otvorov (lenticel)v šupke. Vyvolávajú ich huby rodu Gloeosporium, najmä druhy Gloeosporium fructigenum a Gloeosporium album. Patria k typickým skladovým chorobám, pričom ovocie na stromoch nepostihujú. Nákaza nastáva koncom leta pred zberom, kedy môžu huby prenikať do plodov lenticelami alebo nepatrnými ranami v šupke, napr. mechanického pôvodu. Podhubie začína intenzívnejšie rásť až na pozberanom ovocí v skladoch. Hniloba postupne preniká stále hlbšie do plodu. Postihnuté plody dostávajú nepríjemnú horkú chuť, pričom zo zhnednutej dužiny prenikajú horké látky aj do ostatných častí ešte zdravého plodu. Častejšie bývajú postihnuté odrody so žltou farbou šupky. Extrémne daždivé počasie v lete podporuje neskoršie výskyty.
Peniciliová hniloba jabĺk sa vyskytuje najčastejšie a zároveň je aj najškodlivejšou zo všetkých skladových chorôb. Spôsobuje ju huba Penicillium crustaceum. Napadnuté plody rýchlo podliehajú kašovitej bledej hnilobe, pričom na povrchu plodov vyrastajú zo začiatku biele, neskôr zelenkasté či bledomodré povlaky. Sú zložené z veľkého množstva okrúhlych malých jednobunkových výtrusov, ktoré vietor ľahko roznáša na veľké vzdialenosti. Nakaziť môžu len také ovocie, ktorého šupka je poškodená mechanickým spôsobom, napr. udretím pri neopatrnom zbere alebo pri manipulácii. Poškodená časť plodu neskôr hnedne a scvrkáva sa. Huba vylučuje zo svojho podhubia silno zapáchajúce látky, ktoré prenikajú nielen do nahnitej dužiny, ale plesňovým zápachom znehodnocujú aj zdravé časti ovocia. Najviac býva ohrozené povrchovo silne poškodené ovocie, ktoré sa zo začiatku uskladňuje v teplých priestoroch.
Pomerne rozšírenou, ale hospodársky menej významnou chorobou je alternáriová hniloba jabĺk, ktorú spôsobuje huba Alternaria alternata. Choroba sa prejavuje hnednutím dužiny od povrchu alebo od jadrovníka, pri ktorom dužina len slabo mení svoju konzistenciu, zostávajúc takmer normálne pevná. Rozklad dužiny pokračuje pomerne pomaly, pričom sa neobjavuje žiadny nápadný zápach. Na reze postihnutej časti plodu sa v závislosti od teploty o 2 - 3 dni objaví čiernohnedý riedky povlak huby. Skladá sa prevažne z viacbunkových hnedozelených výtrusov. Infekcia, šíriaca sa od povrchu ovocia, nastáva pri poškodení šupky vonkajšími mechanickými vplyvmi. Horším prípadom je infekcia šíriaca sa od jadrovníka. Počas dlhšieho uskladňovania môže prerásť do celého plodu a spôsobiť jeho úplné znehodnotenie. Pôvod vnútorných infekcií treba hľadať už v čase po odkvitnutí jabloní, keď výtrusy patogénu prenikajú kališným otvorom do budúceho plodu. Neskôr vplyvom zmeny chemického zloženia ovocia sa huba začne v jadrovníku rozrastať a postupne preniká aj do dužiny.
Väčšinou z jadrovníka sa rozširuje aj fuzáriová hniloba, ktorú vyvolávajú huby rodu Fusarium, najmä Fusarium culmorum, Fusarium avenaceam. Hniloba sa často zistí až pri krájaní jablka, keď už je celý vnútrajšok zhnitý a zhnednutý, pričom jadrovník býva prerastený bielym alebo ružovkastým podhubím. V ňom možno nájsť žltkasté, ružovkasté alebo inak sfarbené drobné vankúšiky zložené z množstva kosákovitých výtrusov. V niektorých prípadoch býva postihnuté jablko veľmi horké. Vzácne sa vyskytuje povrchová fuzáriová hniloba, pri ktorej vzniká hnedá, pomerne mäkká hniloba smerujúca z povrchu šupky do hĺbky plodu.
Prevenciou je zabránenie akémukoľvek mechanickému poškodeniu plodov, to znamená starostlivý zber a triedenie ovocia a jeho včasný presun do chladných skladov. Počas vegetácie má význam ochrana proti škodcom (najmä obaľovačom) na zabránenie poškodenia povrchu plodov. Ďalej treba odstraňovať všetky poškodené plody, ktoré je najlepšie spáliť alebo aspoň skompostovať. Nepriamym opatrením je primeraný rez a optimálna výživa, ktoré podmieňujú dobrú kondíciu stromov a vytvárajú lepšie predpoklady odolnosti proti chorobám.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
