V autorizácii prípravkov sú zmeny, pribudli nové účinné látky. Pri aplikácii prípravkov na ochranu osiva kukurice je potrebné uprednostniť pomocný prípravok, ktorý sa používa k podpore zdravotného stavu a zvýšeniu odolnosti rastlín pri aplikácii morením proti hubovým chorobám prenosným osivom a pri aplikácii postrekom.
Signalizačná správa
Aktívnou zložkou pomocného prípravku v ochrane rastlín je kyselina poly-beta-hydroxy maslová (PHB). PHB a jej deriváty sú v interakcii s receptormi rastlín, ktoré sa nachádzajú na povrchu rastlinných buniek a vedú k syntéze kyseliny salicylovej, veľmi aktívnej signálnej zlúčeniny. Salicylát imunizuje rastlinu proti chorobám a rastlinné tkanivá získavajú odolnosť voči širokému spektru patogénov (systémová získaná rezistencia). V kukurici sa môže aplikovať jedenkrát morením a dvakrát postrekom počas celej vegetácie.
Choroby kukurice
Fuzariózy
Najväčším nebezpečenstvom pre osivo kukurice sú patogény nachádzajúce sa v pôde, hlavne fuzariózy. Fuzariózynapádajú kukuricu od vzchádzania až po zber. Najskôr môžu spôsobovať hnilobu vzchádzajúcich rastlín, neskôr lámanie stebla, ale najvýraznejší prejav je po preniknutí do šúľkov, kde spôsobujú scvrkávanie zŕn, pokrytie ružovým vatovitým povlakom, sfarbenie do biela alebo ružovo-fialova a práchnivenie šúľkov. Zvyšky takto napadnutých rastlín ponechané na poli sú zdrojom infekcie v ďalších rokoch.
Fungicídne moridlá obsahujú účinnú látku ipconazole, ktorá patrí do skupiny DMI fugicídov, inhibujúcich biosyntézu sterolov. Pôsobí ako systémový fungicíd inhibujúci klíčenie spór a blokujúci rast mycélia hubových patogénov. Namorenie osiva kukurice prípravkom zabezpečí jeho ochranu počas vzchádzania a počiatočného rastu proti hubovým chorobám z rodu Fusarium (Fusarium spp.; Fusarium roseum, Fusarium graminearum) a prašnej sneti kukuričnej. Na dopredaj sú povolené len do 29. februára 2024.
Sneť kukuričná
Odborne Ustilago maydis je najrozšírenejšie hubové ochorenie nielen na Slovensku, ale na svete. Patrí do čeľade prašných snetí Ustilaginaceae. Prenáša sa chlamydospórami, ktoré pretrvávajú na rastlinných zvyškoch v pôde, ale aj na povrchu pôdy alebo na osive. Napáda rastliny počas celej vegetácie, keď sa chlamydospóra prenášaná dažďom a vetrom dostane na poškodené pletivo. Snetivé nádory sa môžu vytvárať na všetkých častiach rastliny, aj na vzdušných koreňoch, čo býva ojedinelé. Najčastejšie sú nádory na steblách a súkvetiach. Najskôr sú bledé, zakryté blanou, po dozretí chlamydospór hrubá výbežkatá blana stmavne, praskne a uvoľní tmavohnedý prach chlamydospór. Tie, ktoré zostanú na povrchu alebo bližšie k povrchu pôdy, prežijú až tri roky, pri hlbšom zaoraní len jeden – dva mesiace. Výskyt choroby podporuje hnojenie dusíkom, aj maštaľným hnojom. Z uvedeného vyplýva, že predchádzať sneti kukuričnej možno hlbokou orbou, vyváženým hnojením a striedaním plodín.
Prašná sneť kukuričná
Odborne Sphaerotheca reiliana má podobnú bionómiu. Premieňa generatívne orgány kukurice na snetivé nádorčeky. Obaly nádorov sú pevné, zelenkavé, postupne žltnú, usychajú a rozpadajú sa.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
