22.02.2024 | 09:02
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Efektívne využívanie herbicídov nielen v kukurici

„Populácia burín sa mení pod vplyvom otepľovania, rozširujú sa nové druhy burín, ktoré tu pred tým neboli a zároveň ochranu plodín ovplyvňujú do značnej miery aj periódy sucha. Navyše v ochrane proti burinám ubúdajú účinné látky, čo sa bude diať aj v budúcnosti. Problémom je aj znížené dávkovanie prípravkov, čo tiež prispieva k rozvoju rezistencie burín.“

Povedala Ing. Kateřina Hamouzová, Ph.D., ČZU Praha, na odbornej konferencii spoločnosti Bayer, ktorá sa uskutočnila v polovici januára v Nitre.

„V poslednej dobe preemergentné aplikácie ustupujú. Ochrana proti burinám je skôr riešená postemergentne, výnimočne skoro-postemergentne. Problém je v tom, že skoré postemergentné aplikácie sú za sucha menej účinné, čoho príkladom sú roky 2015 a 2018. Tlak na znižovanie aplikačných dávok je najmä pri pôdnych herbicídoch vzhľadom k ich ekotoxikologckému profilu, takže ich účinnosť je znížená aj z tohto dôvodu,“ upozornila K. Hamouzová. Naproti tomu, čoraz viac sú používané adjuvanty, zvlášť olejové - v podmienkach sucha je odporúčané zvyšovať ich dávky pre zlepšenie účinnosti aplikovaných herbicídov. V praxi sa vo väčšej miere využívajú herbicídy inhibujúce enzým acet-laktátsyntázu (ALS). V obilninách sú zo skupiny ALS inhibítorov registrované, napr. iodosulfuron, mesosulfuron, tribenuron, pyroxulam. V kukurici nicosulfuron, foramsulfuron, rimsulfuron, iodosulfuron a ďalšie. V cukrovej repe sulfosulfuron, taktiež sú využívané v herbicídne tolerantných odrodách, týka sa odrôd systému Conviso (foramsulfuron a thiencarbazone). Pri niektorých hybridoch slnečnice je využívaná účinná látka imazamox (technológia ClearField), alebo tribenuron (technológia Expressun). V zemiakoch je možné využiť rimsulfuron, v repke sú herbicídne tolerantné odrody voči imazamoxu (technológia ClearField), týka sa aj strukovín. K. Hamouzová skonštatovala, že sulfonylmočoviny sú využívané vo väčšine plodín, čo vedie k silnému selekčnému tlaku, ktorý urýchľuje vznik rezistentných burín. „Zvlášť v prípade ALS inhibítorov je proces selekcie burín veľmi rýchly, už v  priebehu troch - štyroch rokov,“ dodala k problematike. Rezistencia narastá aj vtedy, keď sú opakovane aplikované prípravky s rovnakým mechanizmom účinku. Aj v prípade, ak sú prípravky aplikované v nižších než odporúčaných dávkach, je zvyšovaná rezistencia burín v populácii. Selekčný tlak sa zvyšuje aj pestovaním monokultúr. Za tejto situácie K. Hamouzová rozhodne odporúča aplikovať prípravky s účinnými látkami z rôznych chemických skupín.

Výsledky pokusov

Vysoké riziko vzniku herbicídnej rezistencie v prípade ALS inhibítorov bolo preukázané v prípade metličky obyčajnej, psiarky roľnej a mätonohov vo Veľkej Británii (Moss a kolektív, 2019), ale podobná situácia je pozorovaná aj v Českej republike. Ako ďalej K. Hamouzová uviedla všeobecne sa predpokladalo, že existuje rezistencia len v mieste účinku. Pri citlivej rastline sa herbicíd naviaže na enzým a tým blokuje určitú metabolickú dráhu v rastline. V prípade rezistentnej rastliny dôjde k mutácii - miesto väzby sa zmení, dôsledkom čoho sa herbicíd nedokáže naviazať a rastlina je schopná prežiť aplikáciu herbicídom. „Avšak aktuálne pozorujeme typ rezistencie mimo cieľového miesta účinku. Spočíva v tom, že po aplikácii herbicídu rastlina aktivuje niektoré svoje enzýmy, ktoré herbicíd metabolizujú na produkt, ktorý nie je pre rastlinu toxický,“ dodala K. Hamouzová, „po aplikácii herbicídu je rast buriny na nejaký čas zabrzdený, ale prežije.“ Upozornila tiež, že v poslednej dobe boli u jedného jedinca buriny pozorované oba typy rezistencie, čo celú situáciu ešte viac komplikuje. Najmä v prípade trávovitých druhov burín je to čoraz bežnejšie. V praxi to znamená, že títo jedinci sú veľmi často odolní k mnohým účinným látkam z rovnakej skupiny, alebo k látkam z rôznych skupín. Taktiež sa čoraz častejšie objavuje krížová a viacnásobná rezistencia. Krížová rezistencia znamená, že rastlina, ktorá je rezistentná voči jednej účinnej látke - typickým je voči účinnej látke zo skupiny ALS inhibítorov, je rezistentná aj k inej účinnej látke z rovnakej skupiny. Pri viacnásobnej rezistencii zvyčajne dochádza k rezistencii voči účinným látkam z rôznych chemických skupín. Príkladom je metlička obyčajná, testovaná na účinné látky chlorosulfuron, iodosulfuron (inhibítory ALS), ktorá prežila po ošetrení pinoxadenom (inhibítor ACCase) chlorotoluronom (inhibítor PSII). Výsledkom je vznik populácie s viacnásobnou rezistenciou voči uvedeným účinným látkam z troch rôznych skupín. Podľa čeľadí v rezistencii jednoznačne prevládajú trávovité druhy burín. V širokoriadkových plodinách sú to láskavce a mrlíky. K. Hamouzová predstavila výsledky štvorročného výskumu, ktoré preukázali rezistenciu hlavne voči ALS inhibítorom. V pokuse zameranom na zistenie krížovej rezistencie u láskavca, boli použité prípravky na báze ALS inhibítorov - Pulsar Plus, Conviso One, Milagro, Safari 50 WG, Express 50 SX, v dávkach a prípadne so zmáčadlami podľa odporúčania výrobcom. Z inej skupiny bol aplikovaný Gardoprim Plus s účinnou látkou terbuthylazine, ktorá ako jediná vykázala stopercentnú účinnosť. Pri ostatných prípravkoch boli preukázané určité problémy v účinnosti. V prípade citlivej populácie láskavca (kontrolný variant) bola účinnosť ošetrenia vysoká (takmer stopercentná) vo všetkých variantoch s aplikáciou uvedených prípravkov.

Ako riešiť rezistenciu burín?

Podľa K. Hamouzovej by možným riešením bolo obmedzenie, alebo vylúčenie ALS inhibítorov v celom osevnom postupe. V obilninách sú možnosti aplikácie pôdnych herbicídov na jeseň, napr. flufenacet a pendimethalin.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down