V rámci Dňa poľa repky vo Farnej sme sa opýtali Miroslava Zsideka, konateľa spoločnosti Fertilizer Slovakia s. r. o. na názor týkajúci sa organizovania poľných dní – ich významu pre prvovýrobu a na situáciu v poľnohospodárskej výrobe, ktorá je v posledných dvoch – troch rokoch vystavená viacerým krízam – klimatickej, ekonomickej, energetickej a aj geopolitickej.
Pokusníctvo je dôležitou súčasťou a zdrojom informácií pre pestovateľov. Nakoľko považujete organizáciu odborných podujatí za potrebné?
M. Zsidek: Z môjho pohľadu je veľmi dôležité pracovať a zapájať sa do pokusov, či už odrodových, alebo pre nás dôležitých so zameraním na výživu a hnojenie rastlín. Preto si veľmi vážime našich partnerov, akým je spoločnosť Limagrain, s ktorou dlhodobo spolupracujeme tu vo Farnej, kde sme v odrodovom pokuse vyskúšali naše hnojivá. Zároveň na takýchto odborných akciách dochádza k viacerým osobným stretnutiam odborníkov, vedieme prospešné diskusie a vymieňame si skúseností z reálnej praxe. Čo sa týka Dňa poľa vo Farnej máme radosť, že táto odborná akcia má už osemročnú históriu a teší sa záujmu pestovateľov z bližšieho aj vzdialenejšieho okolia. Pre našu spoločnosť je to príležitosť na odskúšanie účinnosti minerálnych hnojív, konkrétne dusíkato-síranových s množstvom benefitov pre rastliny a ktoré výlučne patria do portfólia spoločnosti Fertilizer Slovakia.
Aký je Váš názor na aktuálnu situáciu v poľnohospodárstve?
M. Zsidek: Žijeme a pracujeme v ekonomicky náročnej dobe. Náklady na pestovanie agrokomodít výrazne narástli a predpokladané výnosy v tomto roku zatiaľ nenaznačujú príliš pozitívny stav. Aj keď posledné oživenie cien komodít je potešujúce, zatiaľ nie dostačujúce vzhľadom na úroveň vynaložených nákladov. Podotýkam, že ekonomická situácia v agropodnikoch bola v minulom roku podobná a viacerí farmári ukončili rok so stratou. Ak by sa negatívne čísla opakovali aj tento rok, je tu reálnaexistenčná hrozba.
V agrosektore rezonujú viaceré témy, nie tak dávno vyústili až do štrajkov. Ktoré sú z vášho pohľadu najpálčivejšie?
M. Zsidek: Sektorom rezonuje nevyplatenie priamych platieb za rok 2023. MPRV SR aj PPA reálne vyvíjali maximálne úsilie, aby došlo k vyplateniu priamych platieb za rok 2023.Dúfam, že dôjde uspokojeniu každého žiadateľa. Neskoršie vyplácanie uvedených platieb je však realitou, kde hľadať príčiny tohto stavu neviem. Z môjho pohľadu považujem za efektívnejšie zamerať sa na kampaň 2024 a pokúsiť sa, aby sa podobný stav nezopakoval.
Sú súčasné formy podpory postačujúce k zabezpečeniu existencie pestovateľov?
M. Zsidek: K aktuálne dostupným formám podpory pre poľnohospodárov by sa dalo povedať veľa. V roku 2023 bolo 16 500 žiadateľov o priame platby. Každému je jasné, že minimálne 75-80 percent z nich je výlučne zameraných na klasickú rastlinnú výrobu. Či sú adekvátne k týmto skutočnostiam prerozdelené aj iné formy podpory, ako napríklad investičné podpory z druhého piliera, prípadne štátna pomoc, je na zamyslenie pre odborníkov z MPRV SR a zostavovateľov podporných programov. Jednoznačne však nesúhlasím s vyhláseniami, že priame platby sa v podnikoch prejedajú. Oceňujem a vítam názory rezortného ministra pána Richarda Takáča, ktorý ako prvý na európskej pôde otvoril otázku vyrovnania priamych platieb v rámci EÚ. Slovensko napriek 20ročnému členstvu EÚ v tomto smere za priemerom aj zakladajúcimi členmi výrazne zaostáva.
Chápem aj rešpektujem, že Slovensko potrebuje mať vlastné ovocie a zeleninu, aj mlieko. Zároveň však poľnohospodári bez živočíšnej výroby a bez špeciálnej rastlinnej výroby sú tiež aktívni a ich nároky by mali byť primerane zohľadnené.
V čom vidíte problémy?
M. Zsidek: Koncepcia a systém rozdelenia rôznych subvencií sa ťažko nastavuje a prerozdelenie zrejme nikdy nebude dokonalé a spravodlivé, mám však pocit, že aktuálne sa na určitú a veľmi významnú skupinu tiež aktívnych poľnohospodárov zabúda.
Zatiaľ sa spoliehame na vlastné sily, dúfame v slušné hektárové úrody a veríme v postupné riešenie problémov, ktorých je v našom sektore viac než dosť.
Staronové združenie rozširuje svoje aktivity
Dňa poľa repky vo Farnej sa zúčastnili aj zástupcovia Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska, ktoré s novým predstavenstvom majú viacero plánov, napr. rozšírenie členskej základne, byť aktívnejší v zastupovaní svojich členov. Podrobnejšie o plánoch a cieľoch tohto staronového združenia sme pozhovárali s jej zástupcom Vladimírom Homoľom.
Predstavte vaše združenie, aká členská základňa ho dnes tvorí?
V. Homoľa: Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska je najstarším združením, ktoré bolo založené v októbri 1990. Našu členskú základňu tvoria pestovatelia hospodáriaci na výmere od jedného hektára až do 500 - 600 hektárov. Členská základňa je rôznorodá, nešpecializujeme sa či už podľa plodín, alebo rôznych záujmov, snažíme sa skôr riešiť problémy všetkých poľnohospodárov a vlastníkov pôdy na Slovensku.
Aké máte konkrétne ciele?
V. Homoľa: Jedným z našich cieľov je rozšíriť naše združenie so zastúpením po celom území Slovenska. Do nášho združenia chceme získať mladých poľnohospodárov, v čom spolupracujeme so Združením mladých farmárov. Ďalším, nemenej dôležitým je poskytovanie odborného poradenstva, zastupovanie záujmov našich členov v komunikácii s rezortným ministerstvom, PPA a inštitúciami, ktoré sú svojou činnosťou dôležité pre prvovýrobu na Slovensku.
Opäť sa pripomenúť poľnohospodárom na Slovensku chce prijať určité kroky, aké?
V. Homoľa: Pracujeme na revitalizácii našej web stránky, kde budú aktuálne informácie týkajúce sa napr. podávania žiadostí o dotácie, projekty, dôležité štatistické údaje a prognózy. Akútnym problémom všetkých poľnohospodárov na Slovensku je až absurdná byrokracia, dokladujeme množstvo potvrdení o výrobe, častokrát duplicitne, ktoré by mohli byť medzi štátnymi inštitúciami zdieľané. Predseda Združenia agropodnikateľov a vlastníkov pôdy Slovenska Ing. Ján Jelen je členom anti-byrokratického tímu, cez ktorý dávame návrhy ako znížiť neúmerne vysokú administratívnu záťaž.
Aké ďalšie problémy riešite?
V. Homoľa: Keďže sami sme aktívnymi poľnohospodármi, vieme s čím všetkým je prvovýroba konfrontovaná a tam, kde je to zbytočné plánujeme aktívne pracovať na zmenách k lepšiemu, navrhovať adekvátne riešenia. Na Slovensku nefunguje, alebo len čiastočne funguje systém GSA, Slovensko SK pri podávaní žiadostí o platby. Máme určité termíny, ktoré ak nedodržíme sme buď sankcionovaní, alebo nedostaneme to, na čo máme nárok. Navyše mnoho poľnohospodárov nemá vyplatené priame platby, viacerí z nich sa zadlžujú.
Keďže poľnohospodári sú aj vlastníkmi pôdy, samozrejme nie všetkej, aké zmeny v tejto citlivej oblasti chcete dosiahnuť?
V. Homoľa: Dosiahnuť zmeny v Zákone č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, konkrétne od SPF pretože podmienky uvedené v zákone považujeme za diskriminačné, nedokážeme sa dostať k pôde. Zmeniť ich je jeden z hlavných cieľov nášho združenia.
Ďakujeme za rozhovor.
VIERA UVÍROVÁ
FOTO - AUTORKA
