V jesennom období na repke škodí viac druhov škodcov. Význam jednotlivých druhov škodcov sa z roka na rok mení. Na výskyt škodcov majú veľký vplyv poveternostné podmienky, nie len počas vegetácie ale aj v zimnom období, ovplyvňujú prezimovanie škodcov. Už dva roky po sebe máme zimy nadpriemerne teplé, čo umožňuje mnohým druhom škodcov úspešne prezimovať, čo sa prejaví v ich nadmernom výskyte počas sezóny. Bolo tomu tak aj v tomto roku so slizniakmi, kedy sme na jar a neskoršie začiatkom leta zaznamenali ich enormný výskyt s predpokladom, že silný výskyt bude pokračovať aj počas jesene. V posledných rokoch sa v jesennom období prakticky vo všetkých regiónoch vyskytovali skočky. Tento trend bude zrejme tiež pokračovať.
Skočka repková sa v posledných niekoľkých rokoch prehupla z kategórie nepravidelný návštevník do kategórie vážny škodca. Škodlivosť skočiek rodu Phyllotreta je a zrejme tiež zostane ročníkovou a lokálnou záležitosťou. Často sú ako nebezpeční škodcovia zaznamenané larvy piliarky repkovej, kvetárky kapustovej, tiež aj vošky a siatice - zväčša iba lokálne.
Slizniaky
Klíčiace a vzchádzajúce rastliny repky poškodzujú najmä dva druhy slizniakov: slizniak sieťkovaný (Deroceras reticulatum) a s. poľný (D. agreste). K nim sa pridružuje niekoľko druhov slizovcov (napr. slizovec iberský, s. záhradný). Menšie rastliny aj tie klíčiace pod zemou dokážu zničiť celé, na starších rastlinách (BBCH 12 - 14) vyhrýzajú nepravidelné otvory do listov, väčšie žilky nechávajú nepoškodené. Veľmi často sú príčinou nižšej vzchádzavosti, čo je viditeľné najmä na okrajoch pozemkov. Príčinou tohto môžu byť ale i iné faktory (zlé osivo, nedostatok pôdnej vlahy, zlá príprava pôdy, skočky, skôr teoreticky aj choroby). Nepravidelné otvory na listoch vyhrýzajú tiež pahúsenice piliarok, alebo húsenice siatic. Slimáky sú pre vzchádzajúcu ozimnú repku nebezpečné hlavne na vlhkých pôdach. Výskyty sú všeobecne vyššie v ročníkoch nasledujúcich po miernej zime. Vlhké leto nie je podmienkou pre vyšší výskyt.
Monitoring na pozemku treba začať pred sejbou, alebo počas sejby. Postačia fólie, lepenka alebo drevené dosky vo veľkosti 1m2, tie treba rozmiestiť na niekoľko miest v poli. Pod pascu sa nasypeme moluskocíd. Prahový výskyt: 8 - 10 jedincov pod nástrahou za 2 až 3 dni. Pri prahovom výskytu s aplikáciou neváhať, ošetriť aspoň okrajove časti. Aj spôsob prípravy pôdy má svoj význam. Pri orbe sa zlikviduje väčšia časť populácie ako pri minimalizácii.
Skočka repková
Skočka repková škodí v štádiu imága aj larvy. Imága poškodzujú rastliny rovnakým spôsobom ako menšie druhy skočiek. Nebezpečná situácia nastáva vtedy, keď rastliny repky pomaly a nerovnomerne vzchádzajú v dôsledku vplyvu rôznych stresových faktorov (nedostatok vody v pôde, špatne pripravená pôda, neskorá sejba, slimáky, choroby) a pritom hneď v týchto raných fázach musí čeliť intenzívnemu napadnutiu. V tejto situácii môže dochádzať i k miznutiu rastlín. Prahová hodnota: jeden chrobák na meter riadku. Do porastu repky je vhodné umiestniť žlté misky za účelom monitoringu iných škodcov, pre monitoring skočky repkovej používať len ako ďalší zdroj informácii (viac ako 20 chrobákov na jednu za tri dni je hraničné, 50 chrobákov na misku za tri dni je už kritické). Samičky kladú vajíčka do pôdy (často do prasklín a rôznych jamôk) v blízkosti rastlín približne od konca septembra. Doba kladenia môže byť rôzna. Po trvalejšom poklese teplôt vzduchu pod 5°C už v kladení vajíčok nepokračujú. Larvy sa môžu liahnuť v závislosti na vývoji teplôt a tiež na dobe kladenia už počas jesene, miernej zimy, alebo až na jar. Ich vývoj nemusí zima prerušiť, ak je mierna (žer pokračuje i pri teplotách 4°C). Ak sa bude zvyšovať frekvencia teplých jesení, prechádzajúcich do teplejších zím, bude význam tohoto škodcu rásť. Skočka repková bude nebezpečnejšia preto, že stihne škodiť dvakrát počas jesene, najprv ako imágo, potom ako larva. Larvy majú tri instary. Najprv sa vyvíjajú v stonkách starších listov, potom preliezajú do mladších a ku koncu vývoja majú tendenciu (aspoň časť populácie) zaliezať do stonky (hrozí poškodenie vegetačného vrcholu u rastlín pred nástupom predlžovacieho rastu). Časť lariev ale potom, čo sa dostanú do stonky, zamieri smerom dolu do koreňového krčku. Chodbové požerky nekrotizujú, listy odumierajú. Rastliny s poškodenými srdiečkovými listami majú vyšší predpoklad k vymrznutiu. Nebezpečné sú najmä larvy vyliahnuté na jeseň a počas miernej zimy. Dorastené larvy (koniec zimy - jar) postupne opúšťajú rastliny a padajú na povrch pôdy. Kuklia sa v hĺbke 7 – 9 centimetrov. Nová generácia imág opustí pôdu asi po troch mesiacoch (je to rozsiahle obdobie: jún – júl). Chrobáky po niekoľkých týždňoch žeru na rôznych kapustovinách vyhladávajú úkryty v trávnatých pásoch okolo polí a na okrajoch lesov (júl, august až do septembra). Potom úkryty opúšťajú a hľadajú porasty vzchádzajúcej repky a kruh sa uzatvára.
Ochrana
K agrotechnickým opatreniam patrí: sejba do dobre pripravenej pôdy, dodržovanie agrotechnických termínov pri sejbe. Cieľom je dosiahnutie rovnomerné vzchádzanie porastu. Miesta v poraste s hustotou 90 a viac, alebo naopak 30 a menej rastlín na meter štvorcový sú v nevýhode. Hustejšie miesta priťahujú samičky.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
