Nároky na pôdu a jej obrábanie sú zvyčajne ovplyvnené najmä charakterom koreňov plodiny. V porovnaní s inými strukovinami, sa sója vyznačuje najplytšími a najslabšie vyvinutými koreňmi (tiež aj fazuľa). Najvyššou schopnosťou čerpať živiny hlbšie z pôdy sa z pomedzi strukovín vyznačuje lupina, disponuje hlboko siahajúcim, silným a málo rozvetveným kolovitým koreňom. Do medziskupiny vyznačujúcej sa mohutným, viac rozvetveným, no kratším koreňom (v porovnaní s lupinou) patria hrach, bôb, vika, cícer a čiastočne aj šošovica.
Sója fazuľová je teda plodinou, ktorá vyžaduje hlboké základné obrábanie pôdy na jeseň a dôslednú prípravu kvalitného osivového lôžka na jar. Za určitých podmienok možno sóju úspešne pestovať aj s uplatnením minimalizácie pri obrábaní pôdy, úrodová reakcia je však prítomná a v porovnaní, napr. s hustosiatymi obilninami aj podstatne výraznejšia. Sóju je možné pestovať aj agrotechnikou uplatňovanou pri okopaninách, resp. ide o priaznivý vplyv prevzdušnenej pôdy aj na účinnosť symbiotických koreňových baktérií, teda vykazuje dobrú úrodovú reakciu na medziriadkovú kultiváciu porastov.
Základné obrábanie a predsejbová príprava
Základné obrábanie pôdy záleží od predplodiny. Po zbere skoro zberaných predplodín (hustosiate obilniny) je potrebné strnisko čím skôr podmietnuť a povalcovať. Podmietkou diskovým alebo radličkovým podmietačom sa prerušia pôdne kapiláry, čím sa zamedzí výrazným stratám vody neproduktívnym výparom. Následné utlačenie povrchu (valcovaním) podmietku uzavrie, čím sa dosiahne vyzrážanie pôdnej vlahy vo vrchnej niekoľko-centimetrovej vrstve pôdy. Povrchová vrstva sa tým prevlhčí, a docieli sa nabudenie pôdneho života. Prevlhčenie pôdy pôsobí priaznivo na vyzrievanie pôdy, tiež na klíčenie a vzídenie semien burín. Vzídené buriny sa zakrátko zlikvidujú pri ďalšom ošetrení podmietky, resp. až pri orbe.
Základné obrábanie pôdy na jeseň má umožniť čo najlepšie zachytenie jesennej a zimnej vlahy v pôde, zároveň čo najviac znížiť straty vody odtokom a výparom. Tradične, pokiaľ je to možné, pod sóju by sa malo orať do hĺbky 30 až 35 centimetrov. Včas zoranú pôdu je vhodné ošetriť a uzavrieť ešte do príchodu zimy, jediným prejazdom ťažšieho diskového náradia, a to najmä ak je dlhá jeseň. Jesenné ošetrenie orby je vhodné s výnimkou veľmi ľahkých a veľmi ťažkých pôd, ako aj pôd ohrozených eróziou. Zrovnanie povrchu hrebeňov po orbe znižuje vyparovaciu plochu a prerušuje kapilárnu vzlínavosť vody. Dosahuje sa smykovaním na jar po obschnutí hrebeňov brázd, ak je pôda uľahnutá, pred smykovaním sa skyprí. Všetky pracovné úkony majú smerovať k dosiahnutiu čo najviac vyrovnaného povrchu pôdy pri sejbe, môžu spočívať v dvojitom smykovaní (na jar), po ktorom sa príprava osivového lôžka dosahuje čo najmenším počtom prejazdov pri predsejbovej príprave kvalitného osivového lôžka, optimálne jediným prejazdom kombinátora.
Pri potrebe šetriť energiou, resp. aj na pôdach, kde by sa hlbokou orbou vyniesli do vrchnej vrstvy pôdne časti s nepriaznivými vlastnosťami, je lepšie kombinovať plytšiu orbu (18-22 cm) s hĺbkovým kyprením pôdy (40-50 cm). Po zbere neskôr zberaných predplodín (kukurica na zrno) je nutné pozberové zvyšky drviť a čo najskôr zapraviť do pôdy ťažkými diskami, potom pôdu zorať. Na pozemkoch, kde bolo základné obrábanie pôdy na jeseň dôsledné a vykonané včas, sa vhodným náradím na jar pripravuje osivové lôžko v náležite dobrej kvalite.
Kultivácia porastov
Pokiaľ sa sója pestuje v širších medziriadkoch, vhodným ošetrením porastu počas vegetácie je plečkovanie, napr. širší výsev na 40–50 centimetrov umožňuje použiť kultivátory určené do cukrovej repy. Plečkovanie, popri likvidácii burín, prispieva k udržaniu priaznivého vodno-vzdušného režimu, čo je možné až do fázy zapojenia porastu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
