Slama predstavuje v súčasnosti veľmi cenený produkt a je považovaná za komoditu, s ktorou je možné obchodovať, a to v pomerne veľkom rozsahu. Nezastupiteľnú úlohu zohráva aj pri hospodárení s organickou hmotou v pôde. Nielen z vyššie uvedených dôvodov je nutné klásť veľký dôraz na to, aby sme dosahovali čo najnižšie zberové a skladovacie straty.
V minulosti sa slama, a to predovšetkým slama obilnín, využívala výhradne na kŕmenie prežúvavcov. Potom, čo sa rozšírilo pestovanie ďatelinovín a využívali sa ako základ objemných krmív, sa začala slama využívať ako podstielka pre ustajnené hospodárske zvieratá. Na kŕmne účely sa využíva už len výnimočne v prípade nedostatku iných objemných krmív. V súčasnej dobe je zber slamy a jej využitie ako podstielka už chápané ako tradičné využitie. Slama sa stáva súčasťou maštaľného hnoja a látky v nej obsiahnuté sa podieľajú na bilancii organickej hmoty a na udržaní pôdnej úrodnosti.S obmedzením chovu hospodárskych zvierat a zvýšením podielu obilnín v štruktúre plodín nastala určitá nadprodukcia slamy. Jednou z možností je zapravovanie slamy do pôdy pre zvýšenie úrodnosti a vyrovnávanie bilancie organickej hmoty pri absencii maštaľného hnoja, pretože dostatočné množstvo organických látok v pôde má značný význam. Tým rastie význam funkcie slamy ako organického hnojiva. Pomerne veľký podiel slamy je však potrebné z poľa pozbierať a odviezť. Systém zberu slamy má výrazný vplyv na voľbu technológie následnej dopravy a skladovania. Najmä pre dopravu na väčšie vzdialenosti sa preferujú obrie hranolové balíky, kedy má veľký význam aj voľba rozmeru tak, aby bolo možné prepravovať čo najväčší počet balíkov, teda čo najväčší objem slamy a pritom nebola prekročená maximálna povolená prepravná výška súpravy. Z pohľadu lisovacej techniky môžeme voliť medzi lisovaním valcových alebo hranolových balíkov a konštrukciou lisovacej komory. Pri lisovaní slamy prevažuje nasadenie lisov s variabilnou lisovacou komorou. Pri „upratovaní“ pozemku sa na manipuláciu a transport balíkov využívajú kombinácie bežnej manipulačnej techniky s plošinovou technikou, alebo je možné zvoliť špeciálnu samonakladaciu dopravnú techniku.Slama ako hnojivoAj keď využitie slamy ako organického hnojiva nie je najčastejším spôsobom jej uplatnenia, začnime týmto, pretože tu je technológia úplne iná. Slama sa nemusí z poľa odviezť, ale treba ju rozdrviť a rovnomerne aplikovať po pozemku. Problém s využitím slamy ako organického hnojiva predstavuje potrebný pomer uhlíka a dusíka, kedy je potrebné pomer zvýšiť v prospech dusíka. Preto v prípade postupu rozhodenia rezanky na pozemok sa využíva aj kombinácia s dusíkatým hnojivom. Efektivita tohto spôsobu využitia je do istej miery závislá od počasia. V prípade nedostatku vlahy je účinnosť rozkladu a následného fixovania živín v pôde nižšia. Pri následnej príprave pôdy a siatie môžu nerozložené zvyšky, najmä pri využívaní bezorbových technológií, spôsobiť komplikácie. Veľmi dôležitou požiadavkou je v prípade využitia slamy ako hnojivá rovnomerná aplikácia rezanky. Je to práve kvôli následnému zapracovaniu do pôdy. Optimálne je, keď 90 % častíc je menších ako 8 cm a rozhodenie materiálu je rovnomerné v celej šírke pracovného záberu stroja. Drviče sú opatrené väčším počtom nožov, ktoré slamu narežú. Jej rozptýlenie môže byť riešené niekoľkými systémami. V prípade menších pracovných záberov postačí usmerňovacia clona, ktorá materiál dopraví na pole. Ak je však pracovný záber väčší, môže byť napríklad rezanka zvedená aj na axiálny rozhadzovač, prípadne rozhodená pomocou výkyvných rotorov.
Z pohľadu chemického zloženia obsahuje slama hlavne organické látky predovšetkým celulózu a hemicelulózu. Obsah organických látok sa priemerne pohybuje okolo 80 %. Zostávajúci podiel je tvorený minerálnymi látkami avšak zastúpenie prvkov, ako je dusík a fosfor, je pomerne malé. Kvalita slamy je daná predovšetkým pomerom obsiahnutého dusíka k uhlíku. Slama obilnín má tento pomer široký (v rozmedzí 1: 80–90), kvalitnejšia je slama repky (1: 60 – 80) a najkvalitnejšia je slama strukovín (1: 20–30). Pre organické hnojenie je za optimálny pomer dusík: uhlík považovaný pomer 1:30. Chemické zloženie slamy je rozdielne a závisí nielen od druhu pestovanej plodiny, ale aj od úrovne hnojenia a obsahu prístupných živín v pôde.Po zapravení slamy obilnín alebo slamy repky do pôdy môže nastať rozsiahla imobilizácia dusíka pôdnou mikroflórou, čo má za následok depresiu rastu rastlín. To sa môže prejaviť v znížení úrod plodín. Na rozklade slamy sa primárne podieľa celulolytická mikroflóra pôdneho edafónu, ktorá je náročná na dusík. Zvýšená aktivita pôdnych mikroorganizmov je umožnená vďaka energii a uhlíku v celulóze zo slamy, a tým sa zvýšia aj nároky práve na dusík, ktorý je odčerpávaný priamo z pôdneho roztoku prípadne z pevnej časti pôdy (z humusu). Pri hnojení slamou, je preto nutné pridať vyrovnávaciu dávku dusíkatých hnojív.Hnojenie slamou v kombinácii s minimalizačnými technológiami obrábania pôdy prináša často problémy s kvalitným založením porastu. Vplyvom vyššej koncentrácie slamy nachádzajúcej sa vo vrchnej vrstve alebo na povrchu pôdy nie je zaistená požadovaná hĺbka a rovnomernosť uloženia semien do pôdy. Ďalej sa často prejavuje inhibičný vplyv slamy na klíčenie osiva. Vždy je nutné, aby zapravovaná slama bola dobre rozptýlená v profile spracovávanej časti ornice. Ak totiž zostane v zhlukoch a nahromadí sa prevažne vo vrstve výsevu následnej plodiny, potom môže v suchších obdobiach značne zhoršiť zásobenie semien vodou, a tým aj klíčenie a vzchádzanie plodín.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
