Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Ich pestovateľská technológia je plne mechanizovaná a slovenskými pestovateľmi pomerne dobre zvládnutá.
Úspech pestovania ozimných obilnín závisí od viacerých faktorov. Výber predplodiny pre jednotlivé obilné druhy ozimín je daný termínom sejby, resp. zberom predplodiny. Pre ozimnú pšenicu sú najmenej vhodné ako predplodiny samotné hustosiate obilniny vrátane pšenice. Po obilnine je možný vyšší prenos chorôb a škodcov cez tzv. zelený most – výmrvom predchádzajúcej obilniny po zbere. Vzídený výmrv treba nekompromisne potlačiť, najlepšie kombináciou mechanického a chemického zásahu. Ostatné druhy ozimín sú k predplodine tolerantnejšie.
Od využitia vlahy
V súčasnom období skorého nástupu suchého a teplého počasia je hlavnou prednosťou ozimných obilnín využitie jesennej a zimnej vlahy. Počas dlhšej vegetačnej doby ozimné obilniny zabezpečujú aj primerané pokrytie pôdy. V dôsledku toho je menšie riziko pôdnej erózie. Nakoľko vegetácia ozimných plodín pokračuje už pri teplotách nad plus päť stupňov Celzia (čo v ostatnom období je v produkčných oblastiach značná časť mimovegetačného obdobia), aj využitie živín počas pestovateľského obdobia je tak rovnomernejšie. Z ekonomického hľadiska je výhodou pestovania ozimných obilnín aj ich relatívne dobrá úrodová stabilita a trvalo dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Kolobeh pokračuje
Tohoročný nadmieru teplý marec a máj urýchlil vývin vegetácie všetkých ozimín. V južnejších lokalitách Slovenska sú už naplno rozbehnuté žatevné práce. Zberom končí pestovateľské obdobie, čo znamená zamyslieť sa nad prípravou toho ďalšieho, t. j. nad prípravou polí pred výsevom nových ozimín. Základnou požiadavkou je vytvorenie osivového lôžka s rovnakými parametrami obsahu živín a organickej hmoty. Dôležitá je drobnohrudkovitá štruktúra pôdy v zóne výsevu semien a pevné osivové lôžko umožňujúce vytvorenie dobrého koreňového systému. V takomto pôdnom prostredí oziminy prečkajú aj tuhú zimu (čo už posledných minimálne sedem rokov nehrozilo, štandardná zima s mrazmi a snehom bola v roku 2017). Spôsob prípravy pôdy pod oziminy závisí od predplodiny. Ak to poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby medzi základnou prípravou pôdy a sejbou bolo dostatočné časové obdobie potrebné na uľahnutie pôdy.
Pšenica letná forma ozimná
Z hľadiska agroekologických podmienok patrí pšenica ozimná medzi najnáročnejšie obilniny. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, černozeme degradované, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
