Pracovné operácie pri základnej a predsejbovej príprave pôdy pod oziminy volíme na základe časového odstupu po zbere predplodiny. Rozhoduje tiež zvolený systém pestovateľskej technológie (klasický s orbou, minimalizačný so zníženou hĺbkou obrábania pôdy, alebo pôdoochranný s pozberovými zvyškami na povrchu pôdy). Po skoršie zberaných predplodinách (strukoviny, repka), môžeme dlhšie medziporastové obdobie úspešne využiť na kombinované mechanicko - chemické potláčanie burín a kyprenie pôdy za účelom udržania pôdnej vlahy.
Dobre uľahnutá pôda
Základnou požiadavkou správneho obrábania pôdy k oziminám je dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršej príprave pôdy primeraným utlačením oráčiny najmä v suchom období. Použité náradie na prípravu pôdy závisí od predplodiny, zaburinenia a stavu pôdy. Po zrnovinách je dôležitá podmietka, ktorú treba spraviť hneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (0,10 – 0,12 metra), vo vlhších oblastiach plytšie (0,06 – 0,08 metra). Následným ošetrením (bránami za vlhka a valcami za sucha) vyprovokujeme vzídenie burín a výmrvu, ktoré neskôr zničíme pri predsejbovej príprave. Najneskôr štyri týždne pred sejbou sa pri klasických technológiách má vykonať orba do hĺbky 0,18 – 0,20 metra.
Pre lepšiu spracovateľnosť ornice
Význam podmietky strniska ostáva zachovaný aj pri pôdoochranných technológiách. Kvalitne vykonaná podmietka pri pokrytí pôdy pozberovými zvyškami, aktivizuje biologické a fyzikálne procesy v pôde, zlepšuje hospodárenie pôdy s vodou, potláča škodlivé organizmy. Vytvárame ňou podmienky pre lepšiu spracovateľnosť ornice pri následnom obrábaní pôdy, čím súčasne znižujeme celkovú energetickú náročnosť pestovateľskej technológie.
Podmietka však plní aj iné funkcie, predovšetkým šetrí pôdnu vlahu prerušením kapilárneho vzostupu vody. Z hľadiska šetrenia vlahy, ale aj dobrej regulácie burín a výmrvu, podmietku vykonávame čo najskôr po zbere predplodiny. Uvedené šetrenie pôdnou vlahou má význam predovšetkým v suchom letnom období, kde sa každý deň odparí z nepodmietnutého pozemku cca 30 metrov kubických vody z jedného hektára. Ak pri podmietke zapracovávame slamu do pôdy, mala by byť zaoraná rovnomerne. Po široko-záberových kombajnoch môžu vznikať rôzne hrubé vrstvy slamy. Na povrchu pôdy sa tak najmä pri pôdoochranných technológiách vytvárajú nerovnaké podmienky pre vývin následného porastu. Zhluky slamy sú aj dobrou skrýšou pre hlodavce.
V závislosti od predplodiny
Ak je obdobie od zberu predplodiny po sejbu kratšie ako štyri týždne, zlučuje sa podmietka s orbou, ktorú robíme plytko, max. do 0,15 metra.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
