Pri herbicídnej ochrane sóje si je dôležité uvedomiť, že na rozdiel od hrachu, sója nemá vytvorenú voskovú vrstvu, preto na použitie herbicídov reaguje veľmi citlivo. Vosková vrstva je jedným z komplexu ochranných faktorov zamedzujúcich škodlivému fytotoxickému pôsobeniu herbicídov. Aj z tohto dôvodu, sója sa herbicídne neošetruje ak je rosa, po daždi sa dodržiava odstup 2-3 dni, a neošetruje sa ani ak je porast mokrý, alebo mechanicky či inak poškodený (poranenia sú priamou vstupnou bránou do rastliny pre herbicídy). V sóji sa herbicídy nepoužívajú ani pri teplotách pod 12 °C a nad 27 °C, takisto kvôli nenavodeniu fytotoxicity na rastlinách sóje.
Niektoré herbicídy sa nepoužívajú už pri teplotách nad 23 °C. Ďalšie obmedzenie predstavuje silný slnečný svit, pri ktorom taktiež dochádza k zvýšenej fytotoxite. A podobne, po ošetrení porastu herbicídom sa mechanické zásahy odkladajú na najskôr po siedmych dňoch. Všeobecne platí, že vyššie dávky herbicídov sa aplikujú na ťažších až ťažkých humóznych pôdach, nižšie dávky na ľahších piesočnatých pôdach.
Metodológia aplikácie herbicídov
- Predsejbová aplikácia so zapravením do pôdy je potrebná pre tie prípravky, ktoré účinkujú prostredníctvom vyparovania sa, resp. tlakom pár, prípadne ak sa ich účinné látky rozkladajú svetlom (fotolýza na povrchu pôdy). Prípravok sa zapracuje do hĺbky 5 až 7 centimetrov, ak nie je pri pokynoch v poznámke uvedené inak, kombinátorom alebo kultivátorom (ideálne dvoma na seba kolmými prejazdami). Pri zapravení hlbšie ako 8 centimetrov dochádza k prílišnému riedeniu koncentrácie prípravkov a k zníženiu ich účinnosti. Prípravkom, ktoré účinkujú tlakom pár, pôdne sucho neprekáža, na rozdiel od prípravkov pôsobiacich cez pôdny roztok. Ba práve naopak, v prípade vyššej vlhkosti fumigačné prípravky „súťažia“ s vodou o väzbové miesto na pôdnych agregátoch a pôdna vlaha ich vytesňuje z pôdy do ovzdušia.
- Preemergentná aplikácia Vykonáva sa 2-3 dni po sejbe sóje, keď ešte nie sú vzídené ani buriny ani plodina. Táto aplikácia je potrebná pre prípravky pôsobiace skrz pôdu, resp. pôdny roztok. Musí byť dodržaná hĺbka sejby sóje a povrch pôdy má byť dobre pripravený, urovnaný, bez hrúd a bez pozberových zvyškov. Účinnosť prípravkov pôsobiacich cez pôdny roztok podmieňuje dostatočná pôdna vlhkosť, zrážky o úhrne 10 až 15 milimetrov do 7 až 10 dní od ich aplikácie sú zvyčajne potrebné. Neskorá preemergentná aplikácia znamená aplikáciu herbicídu tesne pred vzídením plodín. Treba mať na zreteli, že tesne pred vzídením je riziko fytotoxicity väčšie, dávky herbicídov sa preto znižujú, čo vedie k úspore prípravkov no tiež k poklesu perzistencie, resp. doby trvania účinku. Takáto aplikácia je odôvodnená v osobitých prípadoch, kedy je účinnosť prípravku na už vzídené buriny zvýšená spoločnou aplikáciou s hnojivami.
- Postemergentná aplikácia Skorá postemergentná aplikácia sa používa pri skorých rastových fázach plodiny (do dvoch listov), kedy buriny vzchádzajú a prípravok pôsobí hlavne cez pôdu a čiastočne aj na listy. Postemergentná aplikácia herbicídov je zaužívaná, keď dvoj-klíčnolistové buriny majú vytvorené 2 až 4 listy, jednoročné trávy 1 až 3 listy. Graminicídne prípravky, resp. herbicídy účinkujúce len proti trávovitým burinám, sa aplikujú v období intenzívneho rastu tráv, keď jednoročné trávy ako ježatka kuria a moháre majú 2 až 4 listy, prípadne trváce trávy ako pýr plazivý dosahujú výšku 10 až 15 centimetrov.
- Od výberu pestovateľskej plochy Chemická ochrana proti burinám v sóji v mnohom pripomína situáciu pri hrachu. A paradoxne, i keď je sója celkovo menej citlivá na použitie herbicídov ako hrach, platí ako sme uviedli, že na rozdiel od hrachu nemá ochrannú voskovú vrstvičku, navyše nedokáže odbúrať MCPB, t. j. herbicíd s určitou použiteľnosťou v hrachu voči problematickému pichliaču roľnému. Na herbicídnu ochranu sóje je k dispozícii iba niekoľko účinných látok, preto regulácia burín v sóji začína výberom vhodnej parcely. Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
