25.08.2024 | 12:08
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Vojtech Tĺčik: Som presvedčený o tom, že sa oplatí veriť v lepší život

Myjavské kopanice patrili v minulosti medzi chudobné regióny. Vojtech Tĺčik, čerstvý absolvent VŠP v Nitre, prišiel do obce Krajné v roku 1968, a neskôr sa stal najmladším predsedom družstva na Slovensku. V týchto dňoch sa Vojtech Tĺčik dožil  úrodných 80-tich rokov svojho života. Pri tejto príležitosti som ho požiadal o rozhovor; o akúsi bilanciu prežitých rokov.

Ako sa ti ako absolventovi vysokej školy podarilo obstáť vo funkcii predsedu JRD Rovnosť v Krajnom?

„Začiatky boli ťažké, družstevníci mi veľmi nedôverovali, pomohol mi miestny farár, ktorý na členskej schôdzi družstva agitoval za moje zvolenie za predsedu. Nechcel som ľudí sklamať, dostal som manželku z kopaníc, chcel som dokázať roľníkom, že viem riadiť modernú veľkovýrobu za pomoci rozsiahlej pridruženej výroby. V roku 1989 sme hospodárili na 2 200 hektároch pôdy a chovali sme dvojtisícové stádo dobytka, dopestovali sme 5,6 tony pšenice z hektára, ekonomickú agendu sme spracovávali už na počítačoch, postavili sme modernú administratívnu budovu s hotelom pre 160 ľudí, dokončovala sa fabrika na spracovanie ovocia, začínali sme s agroturistikou. O Krajnom sa hovorilo, že sú to malé slovenské Slušovice; veril som usilovným družstevníkom, vedel som ich motivovať. Vo vedení družstva sme spracovali akési desatoro: ako sa treba správať, ako treba prejaviť úctu k ľuďom, vypočuť si podriadeného, nenechať na seba čakať, nečakať na pozdrav, ale pozdraviť ako prvý...“

 Ako ovplyvnila ďalší vývoj družstva tzv. Nežná revolúcia? Ako sa mu darilo v nových podmienkach?

„Oficiálnou politickou líniou vtedy bolo rozbiť socialistické veľkovýrobné  družstvá; predstavitelia Verejnosti proti násiliu odvolávali predsedov, ale v Krajnom sa to po mnohých intrigách podarilo až na tretíkrát. Na dva roky som potom odišiel do Ameriky, kde som manuálne pracoval na farme. Chovali sme 40 kráv; nakŕmil som, podojil, vykydal hnoj, mliečne výrobky som rozviezol do domácností. V Amerike som zistil, že predávať čerstvé zdravé potraviny priamo z dvora môže byť budúcnosťou aj na Slovensku. Do Krajného som sa vrátil s ponukou výroby hasiacich prístrojov, no nepochodil som dobre.

Po návrate na Slovensko som na kopaniciach začal podnikať v agroturistike, postavili sme ubytovacie zariadenie s relaxačným centrom a reštauráciu pre turistov. Neskôr sme vybudovali biofarmu, ktorá umožňuje deťom tráviť letné prázdniny na vidieku, aj s možnosťou jazdy na koni. A vytvorili sme aj múzeum  roľníckeho náradia a iné možnosti pre zábavu i vzdelávanie. V Amerike som sa naučil ako efektívne chovať dobytok na paši. Po návrate domov sme v Podkylave začali vo voľnom výbehu na pasienku v bioprograme chovať plemeno Charolais. Z mladých býčkov teraz pripravujeme 5-kilogramové baličky mäsa pre 1 600 našich stálych odberateľov. V Podkylave sa nám podarilo vybudovať aj závod na spracovanie ovocia - sliviek, jabĺk, hrušiek a jahôd, ktoré vykupujeme od regionálnych pestovateľov pôsobiacich na Myjavských kopaniciach. Vyrábame aj pivo, lekvár a iné produkty pre konzumentov.“

 (Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down