Kvalitný vyzretý maštaľný hnoj alebo hnojovica sa stávajú zo dňa na deň vzácnejšou komoditou v poľnohospodárstve pre sebestačné hospodárenie a prežitie farmy. Ako sme sa učili v skriptách tak, maštaľný hnoj predstavuje zmes slamy, výkalov a časti moču ustajnených zvierat. Maštaľný hnoj obohacuje pôdu o organickú hmotu (tvorba humusu), ktorý zlepšuje štruktúru pôdy (Kováč, K. a kol. 1996). Produkuje sa v ňom 70% celkového množstva organických látok a obsahuje znížené množstvo minerálnych látok NPK počas zrenia (Škarda, M., 1978, 1982). Dobre vyzretý maštaľný hnoj má, už len 0,48 až 0,56 % dusíka a veľmi slabo páchne amoniakom. Takže z uvedeného vieme posúdiť, že takto vyzretý hnoj zrel minimálne 1 až 2 roky (podľa druhu zvierat). Čerstvý hnoj je neaplikovateľný na pôdu, lebo môže dosahovať obsah celkového dusíka od 4 až do 7 % v prevažne anorganickej forme , podľa druhu a úžitkovosti zvierat.
Takže vidíme aké straty dusíka vznikajú počas zrenia uvoľňovaním do atmosféry a podzemnej vody. Vďaka technológií Bactériolitu, ktorú vyvinul Marcel Mézy, môžeme tieto straty znížiť len na 10 až 15% a znížiť čas zrenia na 1 až 3 mesiace, takže výsledná hodnota z merania obsahu dusíka vo vyzretom hnoji sa nám pohybovala od 4 až do 6% (pri meraní ovčieho hnoja) a pri tom, tento dusík bol prevažne viazaný v organickej hmote, lebo už hnoj takmer vôbec nezapáchal po 3 až 4 mesiacoch. Preto si chovatelia obľúbili aplikovať patentovaný komplex mikroorganizmov podľa autora Marcela Mézyho z Francúzska pod názvom Bacteriolit koncentrovaný priamo na podstielku medzi zvieratá a bolo dokázané, že im Bactériolit pomohol znížiť, už za 1 mesiac, počet patogénnych mikroorganizmov, ktoré spôsobujú infekčný tlak na zvieratá a následne ich ochorenie (viď tabuľka) . Takže vďaka probiotickému účinku Bacteriolitu chovatelia úplne alebo takmer úplne (podľa koncentrácie zvierat) vylúčili vysoké dávky dezinfekcie maštale pre ochranu zvierat. Bohužiaľ pri vysokých dávkach dezinfekcie na podstielku napríklad vápenatými prípravkami zároveň si chovatelia spomalili až zastavili proces zrenia tohto hnoja a takto znížili jeho účinnosť na tvorbu humusu v pôde. Takže vďaka aplikácií 1 až 2 kg na m3 hnoja, podstielky alebo hnojovice umožní chovateľovi nielen urýchliť zrenie hnoja, ale hlavne zachovať aj zvýšiť obsah dusíka ostatních minerálov a tak vyhnojiť pôdu a pastviny s menšou dávkou hnoja (len množstvom 15 až 20 m3 na Ha ), ktorá im postačí na produkciu krmovín a krmív, bez aplikácie priemyselných hnojív. Naši vytrvalí zákazníci dosahujú až 4 až 5 kosieb za rok na lúkach v nadmorských výškach 500 a viac m.n.m. a ešte aj dokážu spásať tieto parcely (viď pozvánka na našej stránke www.productfeed.sk)
Podrobnejšie informácie (výsledky laboratórnych testov ) si môžete vyžiadať od autora článku :
Ing. Rastislav Bobček PhD (e-mail: rbobcek@productfeed.sk) alebo na stránke www.productfeed.sk
