Ukazuje sa však, že výpadky nebudú až také veľké, približne na úrovni 10 až 15 percent. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Dodala, že podobne to vidia aj so zeleninou. V tejto oblasti ju pestujú na priamy konzum i na spracovanie pre mraziarenský priemysel. Podľa nej pestovatelia hrozna počas roka ochraňovali vinič pred múčnatkou viniča. Toto ochorenie napádalo časti vinohradov vo viacerých vlnách. "Tí pestovatelia, ktorým sa podarilo zvládnuť toto ochorenie, hovoria o dobrej úrode a kvalite hrozna," zdôraznila s tým, že aktuálne slovenskí poľnohospodári zbierajú úrodu. Okrem zemiakov sú to aj cukrová repa, kukurica, slnečnica a ovocie.
Ako ďalej uviedla, aj pre poľnohospodárov v oblasti Veľkého Krtíša bol doterajší hospodársky rok náročný. "Bojovali s dôsledkami výkyvov počasia, ktoré boli z celoslovenského pohľadu," zhrnula. Doplnila, že zakladanie tohtoročnej úrody minulý rok na jeseň bolo komplikované. "Takto pred rokom pršalo, pôda bola premočená a poľnohospodári mali problém zasiať oziminy pre tohtoročnú úrodu v správnom termíne a na vytýčenej výmere pôdy," vysvetlila. V tomto roku sa zas museli vyrovnať nielen so zrážkami, ale i so suchom, jarnými mrazmi, lokálnymi búrkami a silným vetrom.
Podľa tamojších poľnohospodárov zvýšenie podielu domácej produkcie na trhu spočíva aj vo zvyšovaní investícií do odvetvia. Ak sa bude klimatická zmena každoročne stupňovať, tak sa bude aj zvyšovať riziko negatívneho vplyvu na množstvo a kvalitu úrody. Hovorkyňa poznamenala, že nutnosťou je preto mať čo najviac pestovateľských plôch pod závlahami. "Výstavba skladovacích priestorov je ďalšou oblasťou, ktorej význam nemôžeme podceniť," povedala. Zdôraznila, že vypestovanú produkciu potrebujú poľnohospodári na dlhé obdobie vedieť aj prezimovať. Na to potrebujú i dostupnú technickú infraštruktúru.
(tasr)
