Hnojenie je jednou zo základných agrotechnických operácii vykonávaných počas predvýsadbovej prípravy pôdy pred založením nového vinohradu, kedy sa vykonáva tzv. zásobné (melioračné) hnojenie a tiež počas rodivosti vinice. Pre správne vykonanie hnojenia a dosiahnutie dobrých výsledkov je nevyhnutné získať podstatné informácie o pôde - jej vlastnostiach na predmetnej parcele.
Pri predvýsadbovej príprave pôdy sa vychádza z dvoch základných situácií: na danej parcele sa vinič ešte nepestoval (ide o tzv. panenskú pôdu, kde nie je potrebné riešiť únavu pôdy); alebo sa na danej parcele už vinič pestoval (v nedávnej minulosti). V tom druhom prípade je zvyčajne potrebné vyriešiť nielen únavu pôdy a v jej rámci nielen obsah živín (ich deficit), nevhodnú pôdnu reakciu (pH pôdy), degenerovanú pôdnu štruktúru (najmä zhutnenie pôdy), nahromadenie toxických látok, ale aj zaburinenosť a výskyt rôznych škodcov i patogénov (od vírusových, cez bakteriálne po hubové, napr. Agrobacterium tumefaciens, pôvodcovia chorôb kmienkov viniča, ktoré v pôde prežívajú mnoho rokov – v závislosti od druhu a podmienok i 5 rokov a viac).
Od cieľov k výsledkom
Pri likvidácii starej výsadby je potrebné odstrániť čo najväčšiu biomasu koreňov vyklčovaných krov viniča z pôdy. Vzhľadom na uvedené a tiež s cieľom dosiahnuť dlhú produkčnú životnosť krov, čo najmenší výpadok krov a celkovo dobrý zdravotný a kondičný stav krov, sú výber vhodnej lokality, správna kombinácia odroda – podpník, výber vhodnej pestovateľskej technológia (spon, typ vedenia, manažment pôdy a i.), správne vykonávanie agrotechnických operácii v požadovanej kvalite a termíne, je kvalitná predvýsadbová príprava pôdy podstatná a zároveň časovo i nákladovo náročná.
S cieľom poznať pôdne podmienky je vhodné v závislosti od konfigurácie terénu predmetnej parcely a zvlášť v prípade tzv. panenskej pôdy vykopať aspoň jednu pôdnu sondu. Nevyhnutné je vykonanie agrochemického skúšania pôdy. Hĺbka odberu pôdnych vzoriek a tiež odporúčaná hĺbka aplikácie živín (hnojív) vyplýva z toho, že koreňový systém bežnej viničovej sadenice nachádza v hĺbke približne 25-30 centimetrov a tiež zo skutočnosti, že fosfor, draslík a horčík sú v pôde „nepohyblivé“ a vinič ich prijíma z pôdneho roztoku v „mieste priameho kontaktu“. Bežná sadenica viniča je dlhá približne 32 centimetrov (pričom vrchné približne dva centimetre predstavuje vrúbeľ), korene sa nachádzajú na báze podpníkovej časti sadenice a miesto štepenia sa nesmie nachádzať trvalo pod povrchom pôdy. Postupne sa vyvíjajúce korene rastú smerom šikmo dole, pričom vinič má schopnosť koreniť do hĺbky niekoľkých metrov.
Dostupnosť živín, pH pôdy
Z hľadiska príjmu živín z pôdy a tiež príjmu vody v prípade dlhodobého sucha je pre vinič podstatná prítomnosť živín a vody v tzv. koreňovej zóne, t. j. v hĺbke 25 centimetrov a hlbšie. Spravidla najväčší podiel aktívnych koreňov sa nachádza v hĺbke 0,2 – 0,8 metra.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
